Lesné sklo je označenie pre potašové sklo obvykla zafarbené do odtienu zelenej oxidom železnatým, ktoré bolo vyrabané od stredoveku do ranného novoveku v lesných sklárňach v Europe predovšetkým na území Svetej rímskej ríše severne od Álp.
Veľký rozvoj sklárstva do strednej Európy priniesol cisár Karol IV., ktorý povolal odborníkov predovšetkým z Talianska a Francúzska. Na rozdiel od benátskych sklárov, ktorí majú lepšie zdroje uhličitanu sodného, si ale sklári v strednej Európe museli vystačiť s potašou, ktorú si získavali sami z miestneho dreva. Okrem toho nemávali v horách k dispozícií čistý piesok, ale používali piesok z blízkych malých vodných tokov. V dôsledku týchto vplyvov zostával v skle významný podiel oxidu železnatého, ale aj ďalších nečistôt. Vysledné sklo preto bolo zafarbené najčastejšie do zelena a takisto často obsahovalo bublinky