Fjord: Rozdiel medzi revíziami

'''Fjord''' je špeciálny typ morského zálivu, pozostatok po činnosti [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovca]] v [[Ľadová doba|ľadovej dobe]]. Je to dlhý (niekedy aj desiatky kilometrov) a úzky morský [[záliv]], ktorý vzniká v hornatých oblastiach v blízkosti [[More|morí]] a [[oceán]]ov prehĺbením údolí riek vplyvom tlaku postupujúcich ľadovcov. Fjordy majú strmé svahy, ktoré sú často erodovadé ľadovcami až pod hladinu mora, kde môže more dosahovať značnú hĺbku, netypickú pre pobrežné [[šelf]]ové oblasti. Údolie má tvar písmena U. Názov fjord pochádza zo staronórčiny, zo slova ''fjörðr'', ktoré sa prepisovalo ako ''fjorthr''. Z jeho výslovnosti neskôr vzniklo celosvetové slovo fjord.

 

Fjordy vznikajú počas glaciárneho (ľadového) zaľadnenia, keď sa postupujúci ľadovec zosúva z [[Kar (geológia)|karových]] oblastí po svahu do nižšie položených oblastí. Počas cesty sa ľad pohybuje po lokálnych depresiách, ktoré prehlbuje a zaobľuje ich podložie. Vzniká tak typické ľadovcové údolie. Na konci svojej cesty sa ľadovec dostane až k moru, do ktorého sa snaží zasunúť, no vplyvom rozdielnych teplôt, viskozity a hĺbky sa jednotlivé časti ľadu odlamujú.