Verzia z 08:26, 6. október 2017 upraviť Jano Gallo (diskusia \| príspevky) 1 008 editací d Vandalizmus ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:17, 10. október 2017 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 536 editací →‎Delenie farieb: aktualizacia, obrazky linky Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 2: == Farba a vlnová dĺžka == [[Súbor:Rendered Spectrum.png\|stred\|náhľad\|500x500bod\|Optické spektrum zobrazené vo farebnom priestoru [[sRGB]].]] Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od [[Červená\|červenej]] s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po [[Fialová\|fialovú]] s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm). Smerom do kratších vlnových dĺžok od fialovej sa nachádza (neviditeľné) ''[[Ultrafialové žiarenie\|ultrafialové]]'' (UV) a smerom do dlhších vlnových dĺžok ''[[infračervené žiarenie]]'' (IR). [[Súbor:Color circle (hue-sat).png\|thumb\|right\|Farebný kruh]] Řádek 37 ⟶ 38: '''Farba ako vlastnosť povrchu predmetov''' Farebnosť predmetov vnímame vďaka odrazu svetla. Ak má predmet čisto červenú farbu, jeho povrch ~~pohltil~~pohltí všetko svetlo okrem vlnovej dĺžky červeného svetla. [[Červená\|Červené]] svetlo naopak ~~odrazil~~odrazí a ľudské oko predmet vyhodnotí ako červený. Keď predmet nie je osvetlený (je tma) vidíme ho ako čierny aj keď je červený. [[Biela\|Biele]] svetlo je tvorené rovnako početným zastúpením všetkých zložiek svetla. Vďaka tomu získame rozkladom bieleho svetla prostredníctvom (skleného) [[Optický hranol\|optického hranola]] celé farebné spektrum. Bielu farbu teda bude mať predmet, ktorý nepohltí výraznejšie žiadnu vlnovú dĺžku a zároveň väčšinu svetla odrazí. [[Čierna\|Čierny]] objekt naopak väčšinu svetla pohltí. Iným spôsobom vnímame farbu, keď sa pozeráme priamo do svetelného zdroja (pozri nižšie v časti '''Farba ako vlastnosť svetla'''). == Delenie farieb == Řádek 78 ⟶ 79: '''Farba ako vlastnosť povrchu predmetov''' (farebné nátery) je farba pôsobiaca vďaka odrazu a pohltivosti materiálov (farebný predmet). Mieša sa subtraktívnym (odčítacím) miešaním - čím viac miešaní prebehne, tým tmavší dostávame výsledok (po mnohých miešaniach by sme dostali [[sivá\|tmavošedú farbu]]). Tento [[farebný profil]] má analógiu v [[DTP]] ako farebný profil [[CMYK]]. Tvoria ho písmená anglických názvov základných farieb - Cyan (azúrová), Magenta (fialová/purpurová), Yellow (žltá), blacK (čierna). Čierna farba je pridaná k trom základným kvôli vernejšiemu a kontrastnejšiemu zobrazovaniu. Profil sa používa pri tlači. '''Farba ako vlastnosť svetla''' (farebné svetlá) je farba, ~~vyžarujúca~~ktorú vnímame zo zdroja vyžarujúceho predovšetkým svetlo ~~určitú~~určitej ~~vlnovú~~vlnovej ~~dĺžku~~dĺžky (LED dióda, monitor, televízor). ~~Miešajú~~Človek nevidí odraz ale priamo svetelný zdroj alebo pozerá do zdroja cez [[farebný filter]] alebo [[optický hranol]]. Takéto farby sa kombinujú aditívnym (sčítacím) miešaním - čím viac miešame farebné svetlá, tým svetlejší výsledok dostávame. Po mnohých miešaniach dostaneme biele svetlo. V počítačovom svete má tento farebný profil názov [[RGB]]. Názov je tvorený začiatočnými písmenami základných farieb profilu - Red (červená), Green (zelená), Blue ([[modrá]]). ~~Profil~~Model RGB sa požíva pri zobrazovaní na LCD displejoch, televízoroch monitoroch a pod. Okrem CMYK a RGB boli vytvorené aj ďalšie [[~~farebný~~Farebný ~~profil~~model\|farebné ~~profily~~modely]]. [[Gamut]] je dosiahnuteľná oblasť farieb (všetky farby) v určitom modely alebo zairadení. == Vlastnosti ~~farby~~farieb ==▼ Vychádzajúc z poznatkov o farebnom modely RGB vytvorili počítačoví vedci koncom 70. rokov minulého storočia jeho reprezentáciu, ktorá používa pomocou namiesto kombinácii troch farieb vlastnosti, ktoré sa bežne používajú pri opise farieb. Vznikli tak [[Farebný model#Farebn.C3.A9 modely HSB a HSL\|modely HSB a HSL]] (Hue, Saturation, Value=Brightness a Hue, Saturation, Lightness) popísané v nasledovnej časti. ▲== Vlastnosti farby == === Tón, sýtosť a svetlosť === '''Tón''' (angl. ''hue'') charakterizuje farbu prostredníctvom vlnovej dĺžky. Řádek 89 ⟶ 92: '''Svetlosť''' (angl. ''brightness'') farby závisí od relatívnej veľkosti podráždenia sietnice, a teda aj od citlivosti oka na jednotlivé farby, ktoré je najcitlivejšie na strednú časť spektra. Preto sa rovnako sýte farby blízke tejto zložke javia ako svetlejšie voči protikladným zložkám modrofialovým. Parametrom svetlosti je aj množstvo energie vyžiarenej jednotkovou farebnou plochou. === Subjektívne vlastnosti farieb === ; Aktívne farby {\|

Farba (fyzika): Rozdiel medzi revíziami