Poľsko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 215:
V roku [[1634]] bolo Poľsko ([[Republika oboch národov]]) najväčším európskym štátom, až do roku [[1772]], kedy bolo rozdelené medzi [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Rusko]] a [[Rakúsko]].
 
Po prvej svetovej vojne však bolo znova obnovené. Svojou rozlohou siahalo až na územie dnešného [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|LotyšškaLotyšska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]].
 
[[1. septembra]] [[1939]] Nemecko zaútočilo na Poľsko, [[17. septembra]] [[ZSSR]] napadlo Poľsko z východu, údajne preventívne, aby toto územie neobsadili Nemci. Nemecko a ZSSR sa dohodli, že si Poľsko rozdelia v pomere 2:1.
 
Po skončení 2. svetovej vojny sa pri obnovovaní hraníc v Európe začala klásť otázka menšín. PodlaPodľa menšín mali byť upravené aj hranice. Keďže bol východ Nemecka obývaný Poliakmi, rozhodlo sa o posunutí hraníc Poľska viac na západ. Hranica na západe je tvorená Lužickou Nisou a [[Odra|Odrou]]. Nemecko tiež prišlo o územie Východného Pruska, ktoré si rozdelilo Poľsko a ZSSR (dnes [[Kaliningrad]]ská ruská enkláva). Do obnoveného poľského územia patrilo územie, ktoré bolo obsadené Nemeckom [[1. septembra]] a dokonca aj východná časť Nemecka obývaná Poliakmi. Ale územie obnoveného Poľska už nezahŕňalo územie, ktoré napadol ZSSR [[17. septembra]]. To ostalo Sovietskemu zväzu a stalo sa súčasťou Bieloruskej SSR a Ukrajinskej SSR.
 
;Územné zisky Poľska po druhej svetovej vojne
Riadok 278:
Prví poľskí turisti boli pútnici, ktorí cestovali do svätýň a pútnických chrámov. V devätnástom storočí už boli dôležitou turistickou destináciou aj [[Tatry]] a v roku [[1874]] bola v [[Nowy Targ|Novom Targu]] založená Galícijská tatranská spoločnosť.<ref>[http://www.pttk.pl/pttk/historia.php História PTTK]</ref>
 
V súčasnej dobe sa cestovný ruch krajiny zameriava predovšetkým na historické objekty a rekračnérekreačné oblasti v atraktívnej prírode (kúpele, národné parky). Poľsko má 16 oblastí [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|UNESCO]]. Zázemie pre turizmus je vybudované na vysokej úrovni, existujú početné turistické informačné stánky a veľmi populárne sú reštaurácie, kaviarne, krčmy a mliečne bary. [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok]] operuje po celej krajine a jeho cestičky sú opísané skratkou PTTK (''Polskie Towarzystwo Turystyczno-Krajoznawcze'') a označené farebným značkovaním.<ref>[http://szlaki.pttk.pl/ Chodníky PTTK]</ref>
 
[[Súbor:Palace on the Water, Łazienki Park, Warsaw.jpg|left|thumb|[[Łazienki Królewskie]] vo Varšave]]
Riadok 297:
 
[[Súbor:Zamość. Ratusz..jpg|thumb|[[Zamość]], radnica a Veľké námestie]]
V roku 2016 najvyšší počet turistov využívajúcich ubytovanie bol zaznamenaný vo vojvodstvách [[Malopoľské vojvodstvo|malopoľským]], [[Mazovské vojvodstvo|mazovským]], [[Dolnosliezske vojvodstvo|dolnosliezským]], [[Sliezske vojvodstvo|sliezským]], [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranským]] a [[Pomoranské vojvodstvo|pomoranským]]<ref>[http://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/kultura-turystyka-sport/turystyka/turystyczna-baza-noclegowa-w-polsce-w-2016-r-,9,5.html Turystyczna baza noclegowa w Polsce w 2016 r.]</ref>. Domáci cestovný ruch bol najväčší v nasledujúcich provinciách: [[malopoľské vojvodstvo]], [[Pomoranské vojvodstvo|pomoranské]], [[Mazovské vojvodstvo|mazovské]] a [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranské]]. Zahraničným návštevníkom bolo pridelených 19,5% všetkých prenocovaní. Vojvodstva [[Mazovské vojvodstvo|mazovské]], [[Malopoľské vojvodstvo|malopoľské]], [[Podleské vojvodstvo|podleské]], [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranské]] a [[Lubuské vojvodstvo|lubuské]] sa vyznačuje najväčším podielom zahraničných turistov medzi tými, ktorí ubytovanie využívajú. Do okresov s najvyšším počtom prenocovaní poskytnuté zahraničným turistom boli zahrnuté [[Krakov]] (55,7%), Swinoústie ([[Świnoujście]]) (47,7%), [[Varšava]] (42,7%), [[Gdansk]] (38,6%), [[Vroclav]] (36,3%), [[Białystok]] (35,9%), [[Štetín]] (35,8%), a [[Katovice]] (29,9%). V [[Krakov]]e boli väčšinou turisti z Veľkej Británie (17%) a Nemecka (10,5%), v [[Świnoujście|Swinoústi]] z Nemecka (97,3%) a vo Varšave z Veľkej Británie (9,3%), Spojených štátov (8,7%) a Nemecka (8,1%). Percento turistov zo Slovenska medzi zahraničnými turistami v [[Powiat tatrzański|okrese Tatra]] bolo 9,8%. Cudzinci zo susedných krajín, ktorí navštívia Poľsko, podľa počtu boli Nemci (viac ako 25 miliónov), Česi (asi 12 miliónov), Ukrajinci (asi 10 miliónov), Slováci (asi 6 miliónov), Bielorusi (asi 3 miliónov), Litovčania (asi 3 miliónov) a Rusi (asi 1 milión). Index sezónnosť, to znamená počet nocí strávených v turistických ubytovacích zariadeniach v júli a auguste vydelený počtom nocí v turistických ubytovacích zariadeniach spolu * 100%, pre Poľsko v období 2004-2016 znížil o takmer 5 p. percent, čo znamená rovnomernejšie ako predtým rozloženie prenocovanie v priebehu celého roka. V roku 2016 obyvatelia Poľska cestovali hlavne do európskych krajín (93% ciest). Najväčší počet ciest sa uskutočnil v Nemecku (2310.000), Taliansku (936.000), vvo Veľkej Británii (915.000), Chorvátsku (661.000), Českej republike (655.000), Grécku (611.000), Španielsku (588 tis.), Rakúsku (403 tis.), na Slovensku (370 tis.) a Francúzsku (370 tis.). Hlavnými cieľovými krajinami počas jednodňovychjednodňových cestciest boli susedné krajiny Poľska - Nemecko, ktoré tvorili 40%, potom Česko - 35% a Slovensko - 15%.<ref>[http://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/kultura-turystyka-sport/turystyka/turystyka-w-2016-roku,1,14.html Turystyka w 2016 roku]</ref>.
 
<gallery>