|
Roku [[1348]] sa však celou Európou prehnala [[mor|čierna smrť]], ktorou bezprostredne nasledovala vlna [[pogrom]]om. Obdobne tomu bolo v Španielsku – v dôsledku moru zahynulo až 50 % obyvateľstva, čo viedlo k obrovskej hospodárskej kríze.<ref>Artera. Str. 175 – 178, 187n.</ref> Za pôvodcu všetkých problémov boli považovaní Židia. V dôsledku štvavej protižidovskej kampane bolo v Španielsku počas nasledujúcich desaťročí povraždených 50 000 Židov, 11 000 ich bolo násilne pokrstených a množstvo ďalších predaných do otroctva. Židovský majetok pripadol kráľovi.<ref>Šarochová. Str. 154.</ref>
Židia sa ocitli pod tlakom – žili v neustálom strachu. Východisko nachádzali buď v odchode z krajiny alebo v konverzii ku [[katolíctvo|katolicizmu]]. Konverzie boli podporované niekoľkými spôsobmi – či už to bola hrozba vyhostenia, násilné krsty či zvýhodňovanie konvertitov. Situácia sa neustále zhoršovala (tiež vďaka pôsobeniu [[Vincenc z Ferrery|Vincenca z Ferrery]]), roku [[1478]] bola zriadená [[inkvizícia]] (vedená [[Tomás de Torquemada|Tomásom de Torquemada]]), ktorá mala k dispozícii rozsiahlu sieť udavačov, a ktorá mala preskúmať, či konvertiti ku katolíctvu tajne ďalej nezostávajú Židmi.<ref>Šarochová. Str. 154n.</ref><ref>Podrobnejšie pozri CHALUPA, Jiří. Stručné dějiny hanebnosti: Židé, konvertité, kacíři a španělská inkvizice. část I., židé, konvertité a křesťané. ''Historický obzor'', 2005, 16 (5/6), s. 98 – 108. ISSN 1210-6097.; CHALUPA, Jiří. Stručné dějiny hanebnosti: Židé, konvertité, kacíři a španělská inkvizice. část II., inkvizice. ''Historický obzor'', 2005, 16 (7/8), s. 155 – 171. ISSN 1210-6097.</ref> Nasledujúceho roku došlo k spojeniu [[Kastília|Kastílie]] a [[Aragónsko|Aragónska]]; [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II. Aragónsky]] a [[Izabela I. (Kastília)|Izabela Kastílska]] sa snažili obe kráľovstvá zjednotiť aj nábožensky, čomu boli Židia samozrejme prekážkou, a tak sa rozhodli roku [[1492]] Židov zo svojej krajiny vyhnať,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Foundation for the Advancement of Sephardic Studies and Culture | titul = The Edict of Expulsion of the Jews | url = http://www.sephardicstudies.org/decree.html | jazyk = anglicky}}</ref> a to aj bez ohľadu na to, že to pre hospodárstvo krajiny bude znamenať veľkú ranu (Židia de facto ovládali dvorské financie).<ref name="Artera200">Artera. Str. 200 – 205</ref>
Asi 50 000 Židov sa rozhodlo nechať pokrstiť, ostatným 150 000 Židom bola daná trojmesačná lehota kna opusteniuopustenie krajiny.<ref name="Artera200"/> Mnohí Židia však ani k hraniciam krajiny nedošli, pretože cestou boli prepadnutí a povraždení. Tí, ktorí prežili, potom emigrovali do [[Nizozemsko|Nizozemska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Taliansko|Talianska]], severnej [[Afrika|Afriky]] alebo [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref>Šarochová. Str. 155</ref> Vo všetkých týchto krajinách [[Sfaradim|Sefardi]] utvorili silné komunity.
== 20. storočie ==
|
