Svätopluk I. (Veľká Morava): Rozdiel medzi revíziami

d
Revízia 6566069 používateľa 87.197.17.217 (diskusia) bola vrátená
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu školská IP
d (Revízia 6566069 používateľa 87.197.17.217 (diskusia) bola vrátená)
V roku [[870]] Svätopluk zveril [[Nitrianske kniežatstvo]] pod ochranu [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]] a Rastislavovi vypovedal poslušnosť. Ten sa pokúsil Svätopluka zabiť na hostine a obnoviť svoj vplyv v Nitrianskom kniežatstve. Celá pripravovaná vražda však vyšla najavo a Svätopluk sa dozvedel o všetkých krokoch Rastislava proti nemu. V zúfalej situácii Rastislav so svojimi ľuďmi sa snažil chytiť Svätopluka, padol však do svojej pripravovanej pasce. Svätoplukovi sa podarilo Rastislava zajať a následne ho predal do rúk východofranského kráľa [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]], dlhoročného Rastislavovho oponenta. Rastislava oslepili a až do smrti väznili v niektorom z bavorských kláštorov.
 
Svätopluk v Nitrianskom kniežatstve, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho (spolu so [[Svätý Metod|svätým Metodom]]) uväznili. V roku [[871]] v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením Slavomíra. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený Svätopluk sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave.
 
== Svätopluk ako veľkomoravský panovník ==