Louis Blériot: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d →Letecký konštruktér: + linky |
||
Riadok 32:
Ďalší typ ''No.VIII'' zalietal vytrvalý Blériot 17. júna 1908. Lietadlo poháňané motorom Antoinette malo nepotiahnutý trup a jednoduché krídlo. Po skúškach Blériot No.VIII dva razy prestaval No.VIIIbis a No.VIIIter. S poslednou verziou ''No.VIIIter'' Blériot preletel vzdialenosť {{km|28|m}}.
V decembri 1908 sa tri konštrukcie Louisa Blériota objavili na výstave ''Salon de l'Automobile et de l'Aéronautique'' v [[Paríž]]i. Išlo o lietadlá ''[[Blériot IX|No.IX]]'', ''[[Blériot X|No.X]]'' a ''[[Blériot XI|No.XI]]''. Zatiaľ čo No.IX ani nikdy nedokončený typ No.X sa nijak nepreslávili, [[Blériot No.XI]] sa stal najznámejšou konštrukciou Louisa Blériota. No.XI bol jednomotorový jednoplošník poháňaný ťažným motorom REP s výkonom 22 kW a 4-listou vrtuľou. Lietadlo malo pevný podvozok. Riadenie zakrivenia krídel a zároveň výškovky zabezpečovala páka, pedále ovládali smerovku. Po skončení výstavy bol motor nahradený typom Anzani s výkonom 18,7 kW, ktorý poháňal 2-listú drevenú vrtuľu Chauviére. Typ prvýkrát vzlietol [[23. január]]a [[1909]] pri Issy.
Po prelete kanálu La Manche popísanom v nasledujúcej kapitole začali prichádzať objednávky na typ No.XI a Blériot tak začal sériovou výrobu lietadla. Prvými zákazníkmi sa stali letci [[Alfred Leblanc]] a [[Léon Delagrange]]. Koncom roku 1909 už mesačná produkcia dosiahla okolo 10 lietadiel mesačne. V roku 1910 kúpil Blériot XI s výrobným číslom 76 ing. [[Jan Kašpar]] z [[Pardubice|Pardubíc]]. Počas výroby sa došlo k zmenám vstavaných motorov, konštrukcie podvozku či smerových plôch. Vznikol aj „akrobatický špeciál“ ''Monopol'' pre [[Adolphe Pegoud|Adolpha Pégouda]] označovaný niekedy aj XI-2. Typ bol tiež objednaný vznikajúcimi leteckými zložkami niekoľkých európskych armád. Niektoré slúžili pre účely výcviku ešte na začiatku 1. svetovej vojny.
| |||