Krištof Kolumbus: Rozdiel medzi revíziami

'''Krištof Kolumbus''', {{V jazyku|ita|Christoforo Colombo}}, {{V jazyku|spa|Cristóbal Colón}} (podľa iných zdrojov sa volal Pedro Scotto) (* asi [[1451]], [[Janov (Taliansko)|Janov]] – † [[20. máj]]a [[1506]], [[Valladolid]]) bol janovský moreplavec v španielskych službách, ktorý (znovu) objavil [[Amerika (svetadiel)|Ameriku]] pre [[Európa|Európu]] dneška v roku [[1492]].

 

 

Už ako 14-ročný nastúpil do námornej služby. Lode, na ktorých slúžil, sa plavili do [[Afrika|Afriky]], oboplávali [[Stredozemné more]] a dostali sa k studeným brehom Írska a Anglicka. V čase, ktorý strávil na brehu sa venoval kresleniu máp. Usadil sa v Portugalsku, oženil sa s dcérou guvernéra ostrova Porto Santo, od ktorého získal cenné kartografické materiály pre svoje neskoršie plány, ku ktorým prispel podstatne aj florentský zemepisec P. Toscanelli (1397-1482). Kolumbus vychádzal z mylného aristotelovského predpokladu, že zemský priemer je veľmi krátky a teda aj ázijská pevnina oveľa bližšie ako bola v skutočnosti. Svoj plán uskutočniť cestu do Indie západným smerom predložil portugalskému kráľovi Jánovi II. Ten návrh zamietol, ale hneď nato sa pokúsil uskutočniť Kolumbov plán za jeho chrbtom sám - neúspešne. Urazený Kolumbus odišiel do Španielska. Na ceste ku španielskemu kráľovi sa zastavil v jednom kláštore v Španielsku, kde mu predstavený kláštora napísal odporúčací list svojmu priateľovi na kráľovskom dvore. Kráľ Ferdinand a kráľovná Izabela prejavili záujem o Kolumbov návrh. Už dvorania Kolumba však upozorňovali, že na splnenie kráľovských sľubov treba vedieť čakať. Čakal 7 rokov.

 

[[Súbor:Santa-Maria.jpg|thumb|Santa Maria, replika lode]]

Zmena v rozhodovaní ich veličenstiev nastala, až keď porazili v Španielsku poslednú maurskú pevnosť – [[Granada|Granadu]]. Potom kráľovi napadlo, že keby sa ten „indický podnik“ náhodou podaril, mohlo by to znamenať nové svitanie pre zjednotené Španielsko zbavené moslimskej nadvlády. A tak začiatkom augusta 1492 kotvili v prístave [[Palos de la Frontera]] v juhozápadnom Španielsku dve karavely a jedna karaka admirála Krištofa Kolumba pripravené na plavbu do neznáma – karaka Santa Maria (najväčšia vlajková loď, v preklade Svätá Mária), menšia karavela Pinta (v preklade Maľovaná) a miniatúrna karavela Niña (čo znamená Dievčatko). Posádku lodí tvorilo 30 Kolumbových známych a kráľovských služobníkov: 90 námorníkov, 1/4 tvorili nebezpeční trestanci, ostatní boli slobodní ľudia, ktorých zlákalo rozprávanie o domoch so strechami z čistého zlata za oceánom. Kapitáni a kormidelníci si plavbu možno užívali, ale mužstvo tvrdo pracovalo a nemohlo spať (v dnešnej dobe sa totiž zistilo, že ľudia ubytovaní v Kolumbových lodiach kvôli výkyvom lode jednoducho vôbec nemohli spať). Hmyzu a hlodavcov bolo na lodiach tiež viac než dosť. V 45. dni plavby (začala 3.8.1492) sa objavili morské chaluhy, na 46. deň spozorovali bieleho vtáka – rákosníka, ktorý nenocuje na mori. 52. deň spozorovali zem, no vzápätí vyšlo najavo, že to bol len mrak. Keď už-už dochádzalo k väčšej vzbure posádky, zakričal 71. deň plavby dve hodiny po polnoci jeden námorník: „Tierra, tierra! – Zem, zem!“. Objavila sa súš, vzdialený útes svietiaci v mesačných lúčoch. Bol to ostrov [[Guanahani]] v súostroví [[Bahamy]], ktorý Kolumbus nazval [[San Salvador (ostrov)|San Salvador]]. Ráno 12. októbra 1492 vystúpil na breh. V domnení, že je v [[India|Indii]], nazval domorodé obyvateľstvo los Indos. Kolumbus však hľadal panstvo Veľkého Chána s jeho zlatom a tak odplával. Len akýmsi zázrakom sa dostal z bahamského bludiska a pristál na brehoch [[Kuba|Kuby]]. Objavil tu len cigarety a plával ďalej. Začiatkom decembra sa dostal na dnešné [[Haiti (ostrov)|Haiti]]. Deň pred Vianocami tu jeden indiánsky náčelník utrúsil, že zlato berú z miesta zvaného Cibao. Kolumbus z toho okamžite vyvodil záver, že Cibao je indiánska výslovnosť pre Cipango. S nádejou, že Vianoce strávi s kráľom na zlatých doskách, vyplával a havaroval so Santa Mariou. Z trámov lode dal Kolumbus na Haiti postaviť pevnosť Dedina Narodenia Pána. Zanechal tu časť mužstva, ale keď sa pri druhej výprave vrátil, našiel namiesto očakávaného pozláteného mesta len mŕtvoly a pustinu. Určite v tom zohrala veľkú úlohu túžba Európanov po zlate. Po odchode z novovybudovanej dediny sa Kolumbova posádka ešte zastavila na miestach dnešnej [[Dominikánska republika|Dominikánskej republiky]], kde sa dodnes nachádzajú hrobky Kolumbových námorníkov. V strašnej búrke sa Niña a Pinta jedna druhej stratili a 15.marca 1493 sa náhodou v tom istom čase objavili v prístave Palos, odkiaľ sa aj kedysi vydali na cestu. [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I. Kastílska]] s [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinandom II. Aragónskym]] v Španielsku netrpezlivo očakávali Kolumba (v sprievode s papagájmi a domorodcami) a povýšili ho na miesto kráľa a guvernéra ostrovov objavených v Indii.

 

Na druhú výpravu sa vydal z prístavu v [[Cádiz|Cádize]] 25.septembra 1493 s flotilou 17 lodí, plných zásob pre založenie kolónii v Novom Svete. Posádku tvorilo 1200 mužov od kňazov, farmárov, až po žoldnierov. Zloženie posádky odrážalo nový spôsob zakladania kolónií, ktoré už nemali slúžiť iba ako prieskumné, ale ako usadlosti, z ktorých bolo možné vyrážať na misie venované konvertovaniu pôvodných obyvateľov na kresťanstvo. Moderné štúdie poukazujú nato, že časť posádky, ktorá dorazila do Nového Sveta, mohla byť tvorená slobodnými Afričanmi, čo bolo zhruba iba desaťročie predtým, ako začal obchod s otrokmi.<br />

Rovnako ako pri prvej výprave, flotila zakotvila pri [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]], odkiaľ 13.októbra nabrali južnejší kurz ako pri predchádzajúcej výprave. V nedeľu, 3.novembra, zbadal Kolumbus drsný a nerovný ostrov, ktorý pomenoval [[Dominika (štát)|Dominika]] (z lat. Domenica = nedeľa.) podľa dňa, kedy ho objavil.<br />