Mongoli: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Mongoli''' alebo '''vlastní Mongoli''' (jednotné číslo '''(vlastný) Mongol''') môžu byť:
*etnikum žijúce jednak v dnešnom štáte Mongolsko (historický názov: Vonkajší Mongoli) a jednak v dnešnej Číne (najmä) vo Vnútornom Mongolsku a severnom Sin-ťiangu (iné názvy: Južní Mongoli, Čínski Mongoli, Vnútorní Mongoli) <ref name=MB>Mongoli. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. ''Malá slovenská encyklopédia''. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 455</ref><ref name=Pyr>Mongoli. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], s. 3215</ref>, ich reč sa volá mongolčina [v širšom zmysle] alebo vlastné mongolské jazyky <ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Krupa
| meno = Viktor
| odkaz na autora = Viktor Krupa
| priezvisko2 = Genzor
| meno2 = Jozef
| odkaz na autora2 = Jozef Genzor
| titul = Jazyky sveta v priestore a čase
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a preprac.
| vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1996
| isbn = 80-224-0459-4
| počet strán = 356
| strany = 162
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mongolian Proper | url = https://www.ethnologue.com/subgroups/mongolian-proper | vydavateľ = ethnologue.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pozri [[vlastní Mongoli (Vonkajší a Vnútorní)]]
*hlavné etnikum (národ) v dnešnom Mongolsku, ktoré tvoria najmä Chalchovia a okrem nich (dnes už s nimi prakticky splynutí) Darigangovia, Chot(o)gojtovia, Sartúlovia, Üdzemčinovia (=Uzumčinovia), Čachari, Chorčinovia a i. (pokiaľ žijú na území dnešného Mongolska), historický názov: Vonkajší Mongoli <ref name=MČE>Mongolové. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' 4 M{{--}}Pol. Praha: Academia, 198x. s. 311.</ref><ref name=Pyr/><ref>mongol. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959-1968. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=peciar dostupné online]</ref> <ref name=DH>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Of Dorje Shugden and Mongolia | url = http://www.dorjeshugden.com/all-articles/features/of-dorje-shugden-and-mongolia/ | vydavateľ = dorjeshugden.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> , ich reč sa volá chalchská mongolčina, chalchčina [v širšom zmysle] či mongolčina [v užšom zmysle] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mongolian, Halh | url = https://www.ethnologue.com/language/khk/20 | vydavateľ = ethnologue.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>, pozri [[Mongoli (národ v dnešnom Mongolsku)]] a [[Chalchovia]]
*Vonkajší a Vnútorní Mongoli, Burjati (najmä v severnom Mongolsku) a Ojrati (vrátane Kalmykov) <ref name=B>Mongolen. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0</ref><ref name=DH/>
* staršie: [[Východní Mongoli]] (t.j. Chalchovia a ich príbuzní (čiže Vonkajší Mongoli), plus v niektorých deleniach aj Tungsiangovia, Monguori a Paoanovia [posledné tri etniká sa staršie volali aj Širongolovia, Bieli Mongoli a pod.] a/alebo v iných deleniach aj [v Mongolsku žijúci] Buriati) <ref>Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 14. Leipzig 1908, S. 71-72. [http://www.zeno.org/nid/20007105037 dostupné online]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Korostovetz | meno = Iwan Jakowlewitsch | autor = | odkaz na autora = | titul = Von Cinggis Khan zur Sowjetrepublik (Eine kurze Geschichte der Mongolei unter besonderer Berücksichtigung der neuesten Zeit) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter | miesto = | rok = 1926 | počet strán = 361 | url = | isbn = 978-3-11149159-2 | kapitola = | strany =1 | jazyk = }}</ref><ref name=Pyr/><ref name=B/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wright| meno =Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Comprehensive Dictionary of the World Vol. III – Part 2 LE to MZ| vydanie = | vydavateľ = Mittal Publications | miesto = | rok = 1992 | počet strán = 421 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 972| jazyk = }}</ref>
*kmene hovoriace vo vrcholnom stredoveku jazykmi mongolskej vetvy altajských jazykov, ktoré následne územne expandovali a rozpadli sa na dnešné etniká hovoriace jazykmi mongolskej vety altajských jazykov, čiže (Vnútorných a Vonkajších) Mongolov, Buriatov, Dahurov, Ojratov atď. <ref>NEUMANN-HODITZ, REINHOLD: Dschingis Khan, 4. Aufl., Reinbek bei Hamburg: Rowohlt, 2000. ISBN 978-3-499-50345-0, str. 18</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central and Northern Asia: A.D. 801 to 900 | url = https://archive.cnx.org/contents/00b2fc4e-d96a-405b-8953-0ca921bdf3fe@2/central-and-northern-asia-a-d-801-to-900 | vydavateľ = archive.cnx.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref>, synonymum: starí Mongoli, pozri [[starí Mongoli]]
'''Mongoli''' (jednotné číslo '''Mongol''') môžu byť aj:
*všetky etniká hovoriace jazykmi mongolskej vetvy altajských jazykov, t. j. vlastní Mongoli (v zmysle: Vonkajší a Vnútorní Mongoli), Buriati, Dahuri (=Daguri), Barguti, Ojrati (=západní Mongoli; vrátane Kalmykov), Tungsiangovia, Monguori (=Tchuovia), Paoanovia a Mogoli (=Mogholi) <ref name=Pyr/><ref name=MČE/><ref name=MB/><ref name=B/>, pozri [[Mongoli (mongolské jazyky)]]
*obyvatelia (dnešného alebo historického) Mongolska resp. osoby z neho pochádzajúce, t. j. napr. v dnešnom Mongolsku okrem Chalchov a príbuzných etník aj napr. rôzni západní Mongoli (Dörvöti, Bajatovia atď.), Buriati a Kazaši <ref>Mongoli. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N]]'', 2006, 2011, 2015 [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj dostupné online]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mongol {{!}} Definition of Mongol in English by Oxford Dictionaries | url = https://en.oxforddictionaries.com/definition/mongol | vydavateľ = en.oxforddictionaries.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=MČE/><ref name=Pyr/>, pozri napr. pod [[Mongolská ríša]] a [[Demografia Mongolska]]
'''Mongol''' môže byť aj:
* [[mongoloid]] (vo všetkých významoch) <ref>mongoloid. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava-Veľký Šariš | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = | strany = 802}}</ref><ref>mongol. In: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959-1968. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=peciar dostupné online]</ref><ref>mongol, mongoloid. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka A–G, H-L, M-N]]'', 2006, 2011, 2015 [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj dostupné online]</ref><ref>mongol. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Oravec
| meno = Peter
| odkaz na autora =
| titul = Slovník slangu a hovorovej slovenčiny
| vydanie =
| miesto = Praha
| vydavateľ = Maxdorf
| rok = 2014
| isbn = 978-80-7345-326-8
| počet strán = 327
| strany = 133
}}</ref>
*v textilníctve: hodvábnická jednofarebná či potlačená tkanina s charakterom krepdešínu <ref>mongol. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2 | typ vydania = revid. a dopl. | vydavateľ = SAMO | miesto = Bratislava-Veľký Šariš | rok = 2000 | isbn = 80-967524-6-4 | počet strán = | strany = 802}}</ref>, pozri [[mongol (látka)]]
==Zdroje ==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
| |||