Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Najväčším úspechom Karola Roberta bola spojená obrana s Poľskom a Českom proti Habsburgovcom. V novembri roku [[1335]] usporiadal vo svojom sídle [[Vyšehrad (Maďarsko)#Stretnutie troch panovn.C3.ADkov - 1335|Vyšehradský kongres]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=György Rácz|meno=|titul=Vyšehradská schôdzka|url=http://www.visegradgroup.eu/congress-of-visegrad/vysehrad-schodzka|dátum vydania=2009-08-04|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=www.visegradgroup.eu|jazyk=en}}</ref> Okrem poľského ([[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír III. Veľký]]) a českého ([[Ján Luxemburský]]) kráľa boli hosťami viaceré poľské, sliezske a nemecké kniežatá, ako aj zástupcovia Rádu nemeckých rytierov.  Takmer štyri týždne si užili nádherné pohostenie, ale hlavne dosiahli značné diplomatické zblíženie. Poľsko a Česko ukončili spor o pohraničné oblasti a uzavreli mier. Po tomto kongrese nastalo najveľkolepejšie obdobie všetkých troch kráľovstiev a vnútorný hospodársky rozmach. Okrem toho sa dohodli na spoločnom postupe proti na cisárovi [[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovítovi IV.]] a jeho spojencovi ''Albertovi rakúskemu'', ktoré vyústilo v prospech Karola v roku [[1337]] podpísaním dohody s ''Albertom a Ottom''.

Karol túžil po zjednotení [[Neapolské kráľovstvo|Neapolského kráľovstva]] a Uhorska pod vládou svojho najstaršieho syna [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]], ale tieto plány boli zmarené [[Benátska republika|Benátkami]] aj samotným pápežom, ktorí sa obávali, že Uhorsko sa stane dominantnou mocnosťou [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Ako náhrada za jeho neúspech sa javila dohoda s jeho spojencom a švagrom [[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimírom III. Poľským]]. Bezdetný Kazimír mal prenechať po svojej smrti poľský trón Ľudovítovi I. Nakoniec bola jeho mladšiemu synovi Ondrejovi, vojvodovi kalábrijskému, prisľúbená neapolská koruna.

V predchádzajúcom roku 1320 bolo Západné Valašsko považované za časť Severinského banátu. Keď Valašský vládca [[Basarab I.]] prejavil známky neposlušnosti, Karol pritiahol aj s vojskom, ale po dobytí zopár miest bol nútený k ústupu následkom nedostatku zásob. Počas jeho návratu 9. novembra 1330 sa uhorská armáda stratila v horskom teréne tejto oblasti. [[Uhorsko]] a [[Valašsko]] podpísali mier a Basarab prisľúbil Karolovi, že mu ukáže cestu. Basarab ich však nalákal do pasce a v [[Bitka pri Posade|bitke pri Posade]] (poloha: {{Súradnice|45°17′13″ s. š., 286944|25°37′6″ v. d.618333|display=inline}}) ich prepadol zo zálohy. Po katastrofálnej porážke, Karol z bojiska unikol len vďaka ľsti. Vymenil si s [[Dezider z Héderváru|Deziderom z Héderváru]] zbroj. Toho Valasi v domnienke, že ide o kráľa, chladnokrvne dorúbali. Tento incident znamenal počiatok [[Valašsko|Valašska]] ako nezávislého vojvodstva.

Bez Karolovho vedomia [[Ottomanská ríša|Ottomanskí Turci]] už úspešne zaistili [[Malá Ázia|Malú Áziu]] pod nadvládu sultána [[Osman I.|Osmana I.]] a [[Orchan I.|Orchana I.]] Chystali sa na inváziu do juhovýchodnej Európy. Zvrchovanosť juhovýchodu však mala väčšie starosti so zabezpečovaním vlastných režimov a panstiev než s koordinovanou obranou. To napomohlo Turkom rozšíriť svoju vládu v oblasti.

** Katarína († asi [[1355]]) ∞ [[1338]] świdnický vojvoda HenrichaHenrich II.

* 3. manželka [[Beatrix Luxemburská]] († [[1319]]), dcéra rímskeho cisára [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henricha VII.]] , sestra českého kráľa [[Ján Luxemburský|Ján Luxemburského]]