Pavel Pochylý: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava |
preklep |
||
Riadok 39:
Po príchode do Tatier v roku [[1963]] mladík „z nížiny“ všetkých horolezcov ohromil svojim horolezeckým talentom. Nedodržoval základné pravidlá, do stien nastupoval neskoro, poobede keď sa už blížila búrka a týmto si vybudoval rešpekt, aj keď pre svoju kontroverznosť nebol najobľúbenejší. Vari vo všetkých väčších stenách spravil prvovýstup (v [[Gánok (vrch)|Galérii Gánku]] päť), aj v niektorých poľských – [[Kazalnica Mengusovská]]. Tiež mnoho zimných prelezov. V Tatrách lezecky najviac obľuboval a navštevoval [[Jastrabia veža|Jastrabiu vežu]], [[Malý Kežmarský štít]], [[Ostrva|Ostrvu]], [[Gánok (vrch)|Gánek]], Vežu Železnej brány. Bol lídrom skupiny, ktorú Poliaci nazvali ''Pavúci''. Prvý úplný zimný prechod tatranského masívu [[1970]], prvé zimné sólo tohto hrebeňa bez podpory [[1979]]. Za svoj pomerne krátky 54 ročný život spravil v Tatrách vyše 500 výstupov, čo je obdivuhodný výkon a dokazuje jeho horolezecké kvality.
V Alpách Mauriho cesta na [[Grand Capucin]] [[1969]] a obrovský ohlas nie len v horolezeckom svete mal zimný sólový prvovýstup ideálnou direttissimou severnej steny [[Eiger]]u [[1983]], kde až na devätnásty pokus preliezol veľmi obtiažny previs Rote-fall bez lana, pričom riskoval svoj život. Toho času sa meno Pochylý skloňovalo asi v každej švajčiarskej televízií. Pri lezení ho dokonca fotografovali švajčiarske a česko-slovenské
Po návrate z expedície v apríli [[1985]] bol režimom odsúdený na 12 rokov za ekonomické podvody a opustenie republiky. Po príchode z Himalájí do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa zvykol v drsných zimných podmienkach skrývať pred políciou na tatranských končiaroch. [[Nežná revolúcia|November 1989]] však uvítal v [[väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]], kde robil hovorcu väzňov a čoskoro bol amnestovaný.<ref name="simo-2009-demjan" /> Po prepustení priznal, že pred expedíciou užíval [[anabolický steroid|anabolické steroidy]], údajne však pod dohľadom lekárov. Miloslav Končok, režisér dokumentu o expedícii uvádza jeho vysvetlenie: „''Jednoducho som chcel svetu ukázať, že chémia je silnejšia než človek!''.“<ref name="simo-2009-demjan" /> V posledných rokoch života sa zaujímal najmä o duchovné veci a staral sa o deti v detskom domove v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]].
| |||