Náprstník červený: Rozdiel medzi revíziami

Obrázok=[[File:Digitalis purpurea - Köhler–s Medizinal-Pflanzen-05301.jpg]]|

Titulok=Náprstník červený|

Rod po slovensky='''Náprstník'''|Rod po latinsky=Digitalis |

Druh po slovensky='''''Náprstník červený'''''|Druh po latinsky=DigitalisD. purpurea|

'''Náprstník červený''' (Latlat. ''Digitalis purpurea'' L.) je mohutná, [[dvojročná]], [[Jedovatá látka|jedovatá]] bylina z rodu [[Dvojklíčnolistové|dvojklíčnolistových]], a [[Skorocelovitéčeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[Skorocelovité|skorocelovitých]].

Náprstník je mohutná, dvojročná, jedovatá 0,5 - 1,5 m vysoká bylina. V prvom roku vyháňa mohutnú [[Ružica prízemných listov|ružicu prízemných [[list (botanika)|listov]], z ktorej v druhom roku vyháňa priamu, sivoplsnatú [[stonka|stonku]] s veľkými až 25 cm dlhými, podlhovasto vajcovitými, končístými listami, ktoré sa pozvoľna zužujú do krátkej [[stopka|stopky]]. Kvety[[Kvet]]y vyrastajú v hornej časti stonky z pazúch listeňov[[listeň]]ov a tvoria jednostranný strapec. Úhľadne kvety majú päťzubý kalich a veľkú, až 5 cm dlhú, nachovú, zriedka bielu, náprsníkovo nafúknutú korunu so šikmým, nenápadne dvojpyskovitým okrajom. Koruna je vnútri brvitá a škvrnitá. Má štyri dvojmocné tyčinky. Plod je [[tobolka]]. Čas kvitnutia je od júna do augusta.

Patrí k zapadoeurópskejzápadoeurópskej kvetnekvetene a u nás sa pestuje jednak ako ozdoba v záhradách, jednak v poľných kultúrach pre farmaceutický priemysel, a to v ľahkých piesočnatých pôdach neobsahujúcich [[Vápno (materiál)|vápno]]. Pestuje sa výsevom semien alebo priamo do zeme, alebo poprechádzajúcompo predchádzajúcom predpestovaní priesad v parenisku.

Zbiera sa list (''Folium digitalis''). Na jeseň sa odrezávajú listy iba zdravých, jednoročných rastlín, listy dvojročných, kvitnúcich rastlín sa zbierajú v lete, hneď po odkvitnutí. Pestovanie, zber, sušenie a celá prax je pri tejto vzácnej rastline veľmi chúlostivá.

Listy obsahujú jedovaté [[Glykozid|glykozidyglykozid]]y, najmä [[digitoxín]] a [[gitoxín]]. Ďalej sú prítomné [[saponínysaponín]]y, [[Enzým|enzýmyenzým]]y, [[Farbivo|farbivá]], [[Sliz|slizy]] a iné. Hlavnou terapeutickovterapeutickou doménovdoménou náprstníkových glykozidov je srdce a krvný obeh. V rukách lekárka (iba skúseného lekára!) Súsú nepodstrádateľnýmnepostrádateľným liekom. Vo farmácii sa vyrábajú početné [[Galentické prípravky|galenické]] a špeciálne prípravky.

Rastie na slnečných lúkach, na kammennýchkamenných svahoch a na okrajoch svetlíchsvetlých lesov. Obľubuje menej kyslú až kyslú kamenistú pôdu, s dostatkom humusu. Ľudia ho obľubujú v okrásnychokrasných zahradáchzáhradách.

Pri prežúvaní listov dochádza k nevoľnosti, zvracaniu a zápalu úst. Pri toxickej dávke dochádza k nevoľnosti, hnačkám, podráždeniu tráviaceho ústrojenstva, zle sa dýcha, môžu sa objaviť poruchy videnia, pulz je nerovnomerný. Asi po 2 hodinách pulz stúpa a klesá. Človek umiera na zástavu srdca. Otrava sa lieči podaním absorbčného uhlia a trieslovín ([[Triesloviny|trieslovíntanín]] (tanin, odvar z dubovej kôry, silný čierny čaj). Je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Už dva listy náprstníka môžu byť pre človeka smrteľne nebezpečné. Avšak pre ich horkú chuť je náročné ich zjesť v takom množstve.

*V bývalom ZSSR ho od prvej svetovej vojny nahradil náprstník veľkokvetý (''Digitalis grandiflora'' MillMill.).

*V ČecháchČesku sa vyskytuje aj ako pôvodný.

{{Projekt|commons=Category: Digitalis purpurea}}