Boseho-Einsteinov kondenzát: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprava jednotiek pri ochladzovaní atómov odparovaním.
"Einsteinej" -> "Einsteinovej"
Riadok 4:
== Objav ==
 
Boseho-Einsteinov kondenzát bol teoreticky predpovedaný [[Šatendranáth Bose|Satyendrom Nathom Bosem]] a [[Albert Einstein|Albertom Einsteinom]] v roku 1924-25. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o publikáciu práce zaoberajúcej sa štatistikou svetelných kvánt (v súčasnosti známa ako [[Boseho-Einsteinova štatistika]]) oslovil Bose priamo Einsteina, ktorý prácu preložil z angličtiny do nemčiny. Následne prácu v mene Boseho poslal do časopisu Zeitschrift für Physik, kde aj bola uverejnená (originálny rukopis EinsteinejEinsteinovej práce sa považoval za stratený, bol znovuobjavený v roku 2005 v knižnici na univerzite v Leidene). Einstein neskôr rozšíril pôvodné Boseho nápady na hmotné častice a publikoval ďalšie dve práce. Bose a Einstein tak spoločne zaviedli do súčasnej fyziky pojem Boseho-Einsteinovej štatistiky popisujúcej štatistické rozdelenie identických častíc s celočíselným spinom (častice nazývané na počesť Boseho ako bozóny). Bozónické častice, zahŕňajúce napríklad [[fotón]], [[atóm]]y, či [[hélium]]-4, môžu zdieľať jeden spoločný kvantový stav. Ich zchladením na veľmi nízke teploty dosiahneme, že väčina častíc obsadí jeden jediný stav s najnižšou energiou, čím zformujú práve Boseho-Einsteinov kondenzát. Tento mechanizmus bol v roku 1938 navrhnutý [[Fritz London|Fritzom Londonom]] ako možné vysvetlenie supratekutosti v [[hélium|héliu-4]] a supravodivosti. V tomto prípade ale v skutočnosti dochádza v dôsledku interakcii medzi atómami ku kondenzácii iba približne 8% atómov do základného stavu. Priame pozorovanie Boseho-Einsteinovho kondenzátu je tak v tomto systéme veľmi problematické.
 
Experimentálne bol Boseho-Einsteinov kondenzát realizovaný až 5. 6. 1995 [[Eric Cornell|Ericom Cornellom]] a [[Carl Edwin Wieman|Carlom Wiemanom]] z Univerzity v Colorade v Boulderi NIST - JILA laboratóriu za použitia plynu rubídiových atómov ochladených na teplotu 170 nanokelvinov (nK) [6], za čo v roku 2001 spolu s [[Wolfgang Ketterle|Wolfgangom Ketterlem]] z [[MIT]] získali Nobelovú cenu za fyziku. [7] V novembri 2010 bol vyprodukovaný prvý fotonický Boseho-Einsteinov kondenzát.