Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 4:
== Cesta k revolúcii ==
{{Hlavný článok|ruská revolúcia 1917}}
[[Súbor:Distribution of newly formed farms in Grodno governorate.jpeg|náhľad|Rozdeľovanie pôdy roľníkom počas
[[Cárske Rusko]], oficiálne [[Ruská ríša]], bola vo viacerých ohľadoch zaostalý a vnútorne labilný štát. Napriek určitým demokratickým zmenám po [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)|revolúcii v roku 1905]], ako bolo vytvorenie parlamentu ([[Štátna duma Ruskej ríše|Štátnej dumy]]), sa stále jednalo o výrazne autokratický štát s veľkými právomocami cára. Ruský cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] sa však nechcel deliť o moc a nebol naklonený demokratickým reformám alebo [[občianska spoločnosť (moderný význam)|občianskej spoločnosti]], ktoré krajina nutne potrebovala k modernizácii a liberalizácii.<ref>Figes, O., 2005, Lidská tragedie. Ruská revoluce 1981 – 1924. Beta-Borovský Ševčík, Praha-Plzeň.</ref> Rusko bolo prevažne poľnohospodárskou krajinou, ktorá zrušila nevoľníctvo na európske pomery veľmi neskoro, až počas vlády [[Alexander II. (Rusko)|Alexandra II.]] v roku [[1861]]. Ruskí [[roľník|roľníci]], tvoriaci asi 85 % obyvateľstva, však zostávali zúbožení a prevažne hospodáriaci zastaralými metódami. O zmenu pomerov vidieckeho obyvateľstva sa pokúsil svojimi agrárnymi reformami v roku 1906 ruský politik [[Piotr Arkadievič Stolypin|Piotr Stolypin]] (tzv. [[Stolipynove reformy]]). Zmeny však nebolo možné uskutočniť veľkou rýchlosťou, a tak v roku 1914, v predvečer [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], ešte neboli plne realizované.
Riadok 14:
{{Hlavný článok|februárová revolúcia (1917)}}
[[File:Patrol of the October revolution.jpg|náhľad|Ozbrojení robotníci v uliciach Petrohradu počas februárovej revolúcie.]]
Problémy vyvrcholili v marci 1917, keď došlo ku generálnemu štrajku a nepokojom v [[Petrohrad]]e, pri ktorých cárske úrady úplne zlyhali a namiesto upokojenia situácie vyvolali násilnosti, ktoré už nebolo možné zastaviť. Tieto udalosti sú označované ako [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. Rôzne vrstvy spoločnosti však do revolučných udalostí kráčali s rôznymi požiadavkami. [[Buržoázia]] (asi 4 milióny ľudí, prevažne [[úradník|úradníci]], [[obchodník|obchodníci]] a [[inteligencia]]), požadovala väčšiu politickú moc. Po získaní základných demokratických slobôd nehodlali revolúciu ďalej rozširovať. Naproti tomu [[robotník|robotníci]] (asi 18 miliónov ľudí) bojovali za svoje základné práva ako bol 8 hodinový pracovný čas, vyššie platy a stabilné pracovné miesta. Robotníci boli náchylní k politickej agitácii a boli ochotní svoje práva brániť so zbraňou v ruke.<ref>Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., 2000, Istoria Rossii. Prospekt, Moskva, s. 332</ref> Najväčšiu skupinu nespokojných tvorilo [[roľník|roľníctvo]] (asi 130 miliónov ľudí), ktoré však bolo rozštiepené. Chudobní roľníci požadovali pozemkovú reformu, ktorou chceli prerozdeliť pôdu veľkých statkárov medzi roľníkov, ktorí nemali vlastnú pôdu. Na viacerých miestach sa roľníci pokúšali iba o zavedenie
[[Súbor:KérenskiArenggaTropasVísperaOfensivaJunio1917.png|náhľad|left|Kerenskij hovorí k vojakom na fronte, leto 1917. Krach tzv. [[kerenského ofenzíva|kerenského ofenzívy]], v lete výrazne oslabil pozície Dočasnej vlády.]]
|