Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 15:
[[File:Patrol of the October revolution.jpg|náhľad|Ozbrojení robotníci v uliciach Petrohradu počas februárovej revolúcie.]]
Problémy vyvrcholili v marci 1917, keď došlo ku generálnemu štrajku a nepokojom v [[Petrohrad]]e, pri ktorých cárske úrady úplne zlyhali a namiesto upokojenia situácie vyvolali násilnosti, ktoré už nebolo možné zastaviť. Tieto udalosti sú označované ako [[februárová revolúcia (1917)|februárová revolúcia]]. Rôzne vrstvy spoločnosti však do revolučných udalostí kráčali s rôznymi požiadavkami. [[Buržoázia]] (asi 4 milióny ľudí, prevažne [[úradník|úradníci]], [[obchodník|obchodníci]] a [[inteligencia]]), požadovala väčšiu politickú moc. Po získaní základných demokratických slobôd nehodlali revolúciu ďalej rozširovať. Naproti tomu [[robotník|robotníci]] (asi 18 miliónov ľudí) bojovali za svoje základné práva ako bol 8 hodinový pracovný čas, vyššie platy a stabilné pracovné miesta. Robotníci boli náchylní k politickej agitácii a boli ochotní svoje práva brániť so zbraňou v ruke.<ref>Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., 2000, Istoria Rossii. Prospekt, Moskva, s. 332</ref> Najväčšiu skupinu nespokojných tvorilo [[roľník|roľníctvo]] (asi 130 miliónov ľudí), ktoré však bolo rozštiepené. Chudobní roľníci požadovali pozemkovú reformu, ktorou chceli prerozdeliť pôdu veľkých statkárov medzi roľníkov, ktorí nemali vlastnú pôdu. Na viacerých miestach sa roľníci pokúšali iba o zavedenie Stolypinových reforiem, teda o možnosť samostatne hospodáriť na vlastnej pôde mimo rozhodovania [[občina (Rusko)|občiny]] a žiadali ukončenie vojny. Samostatnú skupinu tvorilo asi 15 miliónov vojakov, ktorých väčšina žiadala okamžité ukončenie vojny a demokratizáciu armády.
[[Súbor:KérenskiArenggaTropasVísperaOfensivaJunio1917.png|náhľad|left|Kerenskij hovorí k vojakom na fronte, leto 1917. Krach tzv. [[kerenského ofenzíva|kerenského ofenzívy]], v lete výrazne oslabil pozície Dočasnej vlády.]]
Februárové revolučné udalosti prinútili cára [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláša II.]] k abdikácii 15. marca 1917. Cára opustili aj jeho najbližší spolupracovníci. Monarchisti aj radikálni [[černosotenci]] utrpeli zdrvujúcu politickú porážku. Moci sa ujala [[Dočasná vláda Ruska|Dočasná vláda]], ktorú predstavovali umiernení liberáli zo Štátnej dumy, sprvu pod vedením populárneho kniežaťa [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Ľvova]] a najvýznamnejší predstavitelia hlavných ľavicových strán - eseri a menševici.<ref name="Strayer">Strayer, R. W., 2005, Revolution - Russia. in McNeill, W. H., (Editor), Berkshire Encyclopedia of World History. Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 1614 - 1617</ref> Úlohou Dočasnej vlády bolo doviesť krajinu nivočenú vojnou a veľkými sociálnymi, národnostnými a ekonomickými problémami k demokratickým voľbám do Ústavodarného zhromaždenia. To malo ďalej riešiť problémy demokratickou cestou. Revolučne naladené obyvateľstvo zároveň vytváralo po celej krajine vlastné politické [[výbor]]y (soviety), ktoré preberali kontrolu nad dianím krajine na nižšej úrovni. Najdôležitejší z nich bol [[Petrohradský soviet]], sídliaci v [[Tauridský palác|Tauridskom paláci]] a neskôr v [[Ústav Smoľnyj|Smoľnom]], v ktorom mali najväčšie zastúpenie ľavicové strany. Soviet mal na rozdiel od vlády v rukách výkonnú moc. Jeho [[Celoruský centrálny výkonný výbor Sovietov robotníkov a vojenských zástupcov|Centrálny výkonný výbor]] sa usiloval udržiavať poriadok a chrániť revolúciu, kým nebude zvolané [[Ústavodarné zhromaždenie]]. Soviet sa však nehrnul do prevzatia moci, a to ani napriek tomu, že mal vďaka širokej podpore obyvateľstva fakticky väčšiu moc<ref name="Rabinowithch"/> S postupom času pozíciu Dočasnej vlády zhoršovali vojenské problémy a rozrastajúci sa
== Činnosť boľševikov ==
| |||