Ateizmus: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Paul Heinrich Dietrich Baron d'Holbach.jpg|thumb|[[Baron d'Holbach]] -  – francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov.]]

[[Súbor:Professor_Richard_Dawkins_-_March_2005.jpg|thumb|right|[[Richard Dawkins]] -  – evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.]]

'''Ateizmus''' (iné názvy: '''neverectvo'''; pejoratívne '''bezbožnosť'''; expresívne '''bohaprázdnosť''', '''neznabožstvo''', '''neznajbožstvo'''; z gr. atheos = bezbožný < (a = ne- + theos = boh) môže byť:

Výraz ateizmus používali už grécki básnici v 5. storočí pred  Kr.

Veľa ateistov zastáva názor, že ich [[svetonázor]] je iba absenciou určitej viery, a teda že jedinou obranou, ktorú ateizmus potrebuje, je neustály nápor proti náboženským [[téza]]m. Ak sú všetky [[argument]]y teistov vyvrátené, nonteizmus, ako jediná možnosť, sa stane všeobecne platnou. Po stáročia mnoho zástancov ateizmu oponovalo a vyvracalo takzvané dôkazy božskej existencie. Či však všetky argumenty v prospech náboženstiev boli vyvrátené, je naďalej predmetom [[debata|debaty]].

Je známym faktom, že ľudia zdieľajú 98 % svojho [[genóm|genetického kódu]] so šimpanzmi, 90 % s myšami, 21 % s hlístou a 7 % s baktériou [[escherichia coli|E. coli]]. Takáto perspektíva ale niejenie je celkom odlišná od väčšiny náboženstiev, ktoré prisudzujú človeku jedinečné a centrálne postavenie vo [[vesmír]]e, napríklad podľa učenia [[kresťanstvo|kresťanstva]], [[islam]]u a [[judaizmus|judaizmu]] bol človek stvorený na ''Obraz Boží'', aby stál na kvalitatívne vyššej úrovni ako zvyšok tvorstva [[Zem]]e, pretože na boží obraz bola stvorená najmä jeho duša.

Podobne skutočnosť, že naše [[Slnko]] je len jedinou z miliárd hviezd v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]], ktorá samotná je nepatrná medzi miliardami iných [[galaxia|galaxií]] v nami pozorovateľnom vesmíre, a fakt, že ľudia obývajú vesmír len po zhruba 0,0015 % doby jeho existencie, považuje väčšina ateistov za dostatočný na odmietnutie myšlienky, že vesmír bol stvorený, aby mu vládol človek.

V zásade je západná veda založená na predpoklade, že vesmír je riadený nemennými prírodnými zákonmi, ktoré je možné určiť pomocou [[experiment]]ov. Tie následne tvoria spoľahlivý základ pre všetky technické disciplíny, ktoré predpokladajú absenciu božích alebo nadprirodzených zásahov. Úspech moderných vedeckých a technických disciplín by takto naznačoval absenciu nadprirodzených bytostí alebo ich neochotu so svetom akokoľvek interagovať. Veľa ateistov preto verí, že najjednoduchším vysvetlením je, že neexistujú žiadne božstvá. Evolúcia sama však niejenie je experimentálne dokazatelná.

Činnosť [[Charles Darwin|Charlesa Darwina]] ohľadne [[Evolučná teória|evolučnej teórie]] vyvracia učenie prakticky akéhokoľvek náboženstva. Vznik života sa v rôznych náboženstvách spája s bohmi a nadprirodzenými bytosťami v rôznych náboženských knihách, bájach a povestiach. Naproti tomu Darwinova evolúcia ukazuje postupný vznik zložitejších foriem života z jednoduchších, adaptovanie sa na nové prostredie. Napríklad z niektorých rýb sa postupne stali obojživelníky po tom, čo sa určitý čas prispôsobovali životu v pobrežných vodách a mali potrebu pohybovať sa v zmenených podmienkach. Predstava, že sa aj moderný človek vyvinul zo svojich predkov ([[Človek rozumný|Homo Sapiens]], [[Človek vzpriamený|Homo Erectus]], [[Človek zručný|Homo Habilis]] a ďalšie vývojové stupne) však niejenie je pre akékoľvek náboženstvo neprijateľná, pretože ukazuje, že Boh mohol evolúciu použiť ako nástroj na vznik človeka a celého stvorenia.

Rovnako ako ateisti s filozofickým odôvodnením, existujú aj ateisti, ktorí ako dôvod uvádzajú spoločenské, psychologické, praktické a iné odôvodnenia svojho postoja.

K morálnym dôvodom pre ateizmus často zahrňujú „prípady, kedy urobiť to čo je správne, je možné len s pohľadom na svet aký zastáva ateista, pretože nie je viazaný prikázaniami svojho učenia. Ľudia, ktorí nedokážu akceptovať predstavu zlého [[Boh|bohaboh]]a, vyvodzujú záver, že akékoľvek nemorálne náboženstvo je nepravé.“ Praktické dôvody pre ateizmus zahrnujú „dôvody, prečo uprednostnenie ateistického [[svetonázor|svetonázoru]]u pred teistickým prináša pozitívne dôsledky pre osobný [[život]].“

Kresťanský psychológ [[Paul Vitz]] ([[1999]]) tvrdí, že „Veľa ľudí má psychologické dôvody pre ateizmus“ a „neuro-psychologické bariéry pre vieru v boha hrajú v tomto významnú úlohu.“

Pozri Vitz (1999) a Rizzuto (1998).

Hoci je bežné poukazovať na psychologické dôvody prečo niekto zastáva ateistický názor, je dôležité poznamenať, že emócie a pocity hrajú dôležitú úlohu nielen v živote teistov ale i ateistov. V každom prípade, pochopenie psychologického pôvodu pre vieru v Boha môže prispieť k posilneniu ateistického presvedčenia proti náboženským vieram. Pozri tiež aj[[syndróm pravého veriaceho]] a [[psychológia náboženstva]].

Veľa náboženstiev vytvorilo vieru v mnohých bohov alebo nadprirodzené mocnosti, z ktorých každý bol spojovaný s určitým nevyjasneným fyzikálnym javom. Napríklad v [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]] bol [[Hádes]] boh mŕtvych, [[Helios]] boh slnka, [[Zeus]] boh [[blesk]]ov a [[Poseidón]] boh mora a zemetrasenia. V dobách keď nebola dostupná žiadna [[vedecká teória]], ktorá by mohla vysvetliť dané prírodné javy, ľudia hľadajúci vysvetlenia ich pripisovali nadprirodzeným silám. Drvivá väčšina týchto javov bola dnes už vedeckým spôsobom objasnená. Niektorí ateisti [[argument|argumentujú]]ujú, že všetky náboženské viery majú rovnaký alebo podobný základ, a teda že sú všetky obdobne prekonané a zastaralézastarané.