Ugarit: Rozdiel medzi revíziami

'''Ugarit''' ( [[Ugaritic language|ugaritsky]]: 𐎜𐎂𐎗𐎚, ''ʼUgart'' ;  [[Arabic language|arabsky]]: أُوغَارِيت‎‎  ''Ūġārīt'' alebo  أُوجَارِيت‎‎ ''Ūǧārīt'' ) bolo staroveké prístavné [[mesto]], ktorého ruiny sa nachádzajú v dnešnom Ras Šamra v západnej [[Sýria|Sýrií]]. Ugarit mal blízke vzťahy s [[Chetitská ríša|Chetitskou ríšou]], platil poplatky [[Staroveký Egypt|Egyptu]], udržiaval obchodné a diplomatické vzťahy s Cyprom (Cyprus sa v tej dobe nazýval Alashiya), ktoré boli zdokumentované na základe objavených starovekých archívnych záznamov a prítomnosti [[Mykénska kultúra|mykénskej]] a cyperskej keramiky. Najväčšie obdobie rozmachu bolo v období od 1450 p.n.lpred Kr. do 1200 p.n.lpred Kr. (uvádza sa aj ešte presnejšie okolo [[1175 pred  Kr.]]), keď došlo k jeho úpadku a zničeniu. Predpokladá sa, že Ugarit bol jednou z obetí útokov [[Morské národy|morských národov]].

Na základe objaveného opevnenia mesta sa predpokladá, že Ugarit mal významné postavenie už v období neolitu. Opevnenie bolo vybudované okolo roku 6000 p.n.lpred Kr., ale táto oblasť bola pravdepodbne osídlená už dávno predtým. Ugarit nadobudol svoju dôležitosť vďaka svojej polohe. Bol prístavným mestom a zároveň vstupnou bránou pre vnútrozemské obchodné cesty smerom na východ, do oblastí riek [[Eufrat]] a [[Tigris]]. Mesto dosiahlo odbobie najväčšieho vzostupu medzi rokmi 1800 p.n.lpred Kr. až 1200 p.n.l.pred Kr. V tom období bol Ugarit kráľovstvom, ktoré malo čulé obchodné vzťahy s Egyptom, Cyprom, Egejským morom, Chetitskou ríšou, zvyškom Sýrie a veľkou časťou východnej oblasti Stredozemného mora.

Prvá písomná zmienka o Ugarite pochádza z oblasti neďalekého mesta Ebla (okolo 1800 p.n.lpred Kr.). Ugarit sa dostal pod vplyv Egypta, čo do veľkej miery ovplyvnilo ugaritské umenie. Najstarší dôkaz o kontakte Ugaritu a Egypta je karneolový korálok z obdobia vlády faraóna Senusreta I. (1971 -  – 1926 p.n.lpred Kr.). Rovnako boli nájdené aj sošky a stéla od faraónov [[Senusret III.|Senusreta III]] a Amenemheta III., avšakale nepodarilo sa presne určiť, kedy boli tieto artefakty privezené do Ugaritu. Amarnské dopisylisty (asi 1350 p.n.lpred Kr.) obsahujú po jednom dopiseliste od ugaritských vládcov  [[Ammittamru I|Ammittamrua I]], [[Niqmaddu II|Niqmaddua II]] a jeho manželky. V rozpätí od 16. storočia p.n.lpred Kr. do 13. storočia p.n.lpred Kr. bol Ugarit v pravidelnom kontakte s Egyptom a Cyprom (Alashiya).

V 2. tisícročí p.n.lpred Kr. bola ugaritská populácia [[Amoriti|amoritského]] pôvodu a ugaritský jazyk bol teda pravdepodbne rovnako amoritského pôvodu. Ugaritské kráľovstvo zaberalo územie asi o rozlohe 2000km²{{km2|2000}}.

Posledný kráľ Ugaritu z doby bronzovej Ammurapi (asi 1215 -  – 1180 p.n.lpred Kr.) bol súčasníkom chetitského panovníka Suppiluliuma II. Presné obdobie jeho vlády niejenie je známe, avšakale zachoval sa jeho dopislist pre kráľa Alashiye (Cypru), v ktorom zdôrazňuje vážnosť situácie, v ktorej sa nachádzajú mnohé krajiny v oblasti, spôsobenej inváziou Morských národov. Ammurapi žiada o pomoc a zdôrazňuje stav, v ktorom sa ocitol Ugarit:<blockquote>"Môj otče, hľa, nepriateľove lode prišli, moje mestá (?) boli vypálené a vykonali hrozivé veci mojej krajine. Nevie predsa môj otec, že všetky moje jednotky a vozy (?) sú v krajine Chetitov a všetky moje lode v krajine Lukka?...Preto moja krajina je ponechaná osamotená. Nech môj otec vie: sedem nepriateľových lodí, ktoré prišli, nám spôsobili mnoho škody."<ref>Jean Nougaryol et al. (1968) ''Ugaritica'' V: 87–90 no. 24</ref></blockquote>Ammurapi sa však žiadnej pomoci nedočkal a mesto bolo vypálené koncom [[Bronzová doba|doby bronzovej]].

Archeológovia na základe nejvrchnejších úrovní ruin, môžu skúmať mnohé atribúty ugaritskej spoločnosti v období krátko pred jej deštrukciou. Nájdené artefakty potom porovnávajú s artefaktami z priľahlých kultúr a tak určovať približné dátumy. V Ugarite boli rovanko objavené aj mnohé hlinené tabuľky pokryté klinopisom, ktoré predstavujú bohatý zdroj informácií. Klinopisná tabuľka nájdená v roku 1986 zaznamenáva, že Ugarit bol zničený po smrti faraóna Merneptaha (1203 p.n.lpred Kr.). Vo všeobecnosti sa usudzuje, že v obdobi ôsmeho roku vlády faraóna Ramsesa III (1178 p.n.lpred Kr.) bol už Ugarit zničený. Posledné rádiokarbónové testy ako rok deštrkucie Ugaritu označujú obdobie medzi 1192 a 1190 p.n.lpred Kr.

Či bol Ugarit zničený pred alebo po meste [[Chattušaš]], hlavnom meste Chetitov niejenie je isté. Aj mnohé iné stredomorské kultúry toho istého obdobia boli hlboko poznačené vpádmi takzvaných Morských národov.

|Prvý známy ugaritský vládca, poznáme ho len z jednej poškodenej pečate, na ktorej je napísané: "Yaqarum, syn Niqmaddua, kráľ Ugaritu"<ref name=":0">Smith, Mark S. (1994). ''The Ugaritic Baal Cycle: Volume I, Introduction with text, translation and commentary of KTU 1.1- – 1.2''. p. 90. [[International Standard Book Number|ISBN]] [[%C5%A0peci%C3%A1lne%3ABookSourcesŠpeciálne:BookSources/9789004099951|9789004099951]].</ref>

|asi 1350 p.n.lpred Kr.

|asi 1350 -  – 1315 p.n.lpred Kr.

|asi 1315 -  – 1313 p.n.lpred Kr.

|asi 1313 -  – 1260 p.n.lpred Kr.

|asi 1260 -  – 1235 p.n.lpred Kr.

|asi 1235 -  – 1225/1220 p.n.lpred Kr.

|asi 1225/1220 -  – 1215 p.n.lpred Kr.

|asi 1200 p.n.lpred Kr.

Okolo [[1350 pred  Kr.]] sa tu objavilo klinové písmo, vyrývané do vlhkej hliny, čím sa zvečnilo mnoho textov, zahrnujúcich votívne nápisy, čará, modlitby, zoznamy bohov a najmä staré mýty neurčitého veku.

Mesto Ugarit predstavuje kanaanskú kultúru z konca [[Bronzová doba|doby bronzovej]] (asi [[1365 pred  Kr.]] – [[1175 pred  Kr.]]).