Echokardiografia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Ciernik M (diskusia | príspevky)
d pokus o odkaz
Riadok 15:
Základným spôsobom zobrazenia je čiernobiely dvojrozmerný obraz (2D) v podobe kruhového výseku; jeho stred je daný polohou sondy na hrudníku. Odrazy štruktúr sú podľa intenzity reprodukované v odtieňoch šedej, pričom krv a tekutina všeobecne nevytvárajú nijaké odrazy – sú čierne, tkanivá, napríklad svalovina sú svetlejšie, ďalej nasledujú napríklad väzivové štruktúry (chlopne), prípadne zvápenatené štruktúry, ktoré ultrazvukový signál odrážajú úplne, javia sa biele a za nimi je tzv. akustický tieň. Kvôli štandardizácii (porovnateľnosti s predchádzajúcimi vyšetreniami) meraní sa pacienti vyšetrujú v niekoľkých štandardných zobrazeniach (projekciach), základnou je napr. zobrazenie srdca z parasternálneho prístupu pozdĺž dlhej osi (PST-LA), ktorým sa zobrazuje pozdĺžny prierez srdca od hrotu ľavej komory k ľavej predsieni, zahrňujúci aj mitrálnu a aortálnu chlopňu. Zo zobrazenia prierezu komôr srdca v krátkej osi je napríklad možné zistiť poruchu sťažlivosti ľavej komory pri srdcovom infarkte.
 
Druhým najpoužívanejším spôsobom zobrazenia je dopplerovská echokardiografia. Využíva [Dopplerov jav], teda skutočnosť, že ultrazvuk (ako každé vlnenie vrátane počuteľného zvuku), odrazený od pohyblivej prekážky sa vracia k meniču so zmenenou frekvenciou; táto zmena závisí od rýchlosti pohybu a je teda možné podľa zmeny frekvencie zmerať rýchlosť pohybu krvi v srdci a dokonca aj charakter jej prúdenia (laminárne alebo turbulentné). Vzhľadom na meraný rozsah rýchlostíá a fyzikálne obmedzenia sa musí používať niekoľko režimov zobrazenia podľa vyšetrovaného objektu. Pri vyšetrení pulzným signálom (PW) sa dá presne nastaviť miesto merania, ale rozsah meraných rýchlostí je fyzikálne obmedzený (Nyquistovým limitom). Rýchlosti, merané kontinuálnym signálom (CW) nie sú takto obmedzené, ale nie je možné určiť presný bod, iba smer merania. Tieto merania slúžia najmä pri vyšetrovaní prípadných zúžení profilu, napr.  srdcových chlopní. Približné zobrazenie rýchlostí  a smerov prúdenia v zvolených oddieloch srdca poskytuje farebné dopplerovské zobrazenie (mapovanie) – CFM. Pomocou neho je možné zobraziť prúdenie krvi vo vybranom srdcovom oddieli, pričom tok v smere k sonde sa zobrazuje na podklade čiernobieleho obrazu srdca v odtieňoch červenej farby, tok od sondy v odtieňoch modrej farby. Obrazy turbulentného prúdenia sú zobrazené odtieňmi žltej a zelenej farby. Farebné zobrazenie slúži k zisťovaniu nedomykavosti chlopní a skratového prúdenia cez defekty (otvory) v stenách srdcových oddielov.
 
Jednotlivé druhy zobrazenia je možné kombinovať, prípadne použiť ďalšie (napr. M-mode, HPRF, tkanivové dopplerovské zobrazenie, vyšetrenie s podaním kontrastnej látky). V prípade potreby je možné použiť vyšetrenie sondou, zavedenou do tesnej blízkosti srdca cez pažerák (transezofageálna echokardiografia, TEE). Toto vyšetrenie však pacienta zaťažuje a vyžaduje zvláštnu sondu aj znalosti vyšetrujúceho, na druhej strane však nie je obmedzované v úplnom zobrazení kritických štruktúr, najmä chlopní, ani zatažené artefaktami. Jestvujú aj ďalšie spôsoby echokardiografického zobrazenia, niektoré sú však vysoko špecializované (napr 3D rekonštrukcia obrazu)