Echokardiografia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
Pridaný odstavec Význam echokardiografického vyšetrenia v diagnostike, úpravy nadpisov a menšie úpravy v ostatom texte
Ciernik M (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 31:
* poruchy funkcie ľavej srdcovej komory následkom [[Infarkt myokardu|Infarktu myokardu]] infarktu a komplikácie infarktu
* abnormality v malom (pľúcnom) obehu následkom ochorení [[Pľúca|pľúc]]
* zápal chlopní a tromby (krvné zrazeniny) vnútri srdca
* výskyt tekutiny v osrdcovníku ako príznaku ochorenia srdca, ale aj iných orgánov (pľúc, obličiek, štítnej žľazy, nádorov)
* následky poranenia srdca, ako aj rozšírenie, skleróza alebo roztrhnutie [[Srdcovnica|srdcovnice]] (aorty)
Riadok 48:
 
== Význam echokardiografického vyšetrenia v diagnostike ==
 Echokardiografický nález popisuje lekár špecialista, spravidla [[Kardiológia|kardiológ]]. V náleze sa hodnotia desiatky parametrov, hoci je zvykom nevypisovať všetky hodnoty, ktoré sú v medziach normy (niektoré sa môžu meniť napríklad v stresovej situácii alebo v závislosti od srdcovej frekvencie). Súčasťou nálezu býva obrazová dokumentácia alebo videozáznam[[video]]<nowiki/>záznam, čo je z lekárskeho hľadiska dôležité najmä pri abnormálnych nálezoch. Popis echokardiografického nálezu obsahuje rozmery oddielov srdca, zhodnotenie funkcie srdcových komôr, popis srdcových chlopní a prietoku krvi cez ne, prípadný nález defektov v srdcových prepážkach, vrodených srdcových chýb a útvarov v dutinách srdca (napríklad krvných zrazenín) a prípadné abnormality na osrdcovníku a okolitých veľkých cievach. Súčasťou echokardiografického nálezu je aj zhodnotenie závažnosti zistených abnormalít, prípadne návrh ďalšieho postupu v diagnostike, prípadne liečbe pacienta; toto môže byť aj súčasťou súbežného [[Kardiológia|kardiologického]] vyšetrenia.
 
 Najčastejšie chorobné nálezy sú:
*     - znížená ejekčná frakcia ľavej srdcovej komory (norma nad 55%), čo je podiel z objemu krvi v ľavej komore, vypudený pri sťahu komôr, ktorá znamená zníženie výkonnosti ľavej srdcovej komory. Podstatným parametrom je aj porucha diastolickej funkcie ľavej komory, čo je v podstatne jej poddajnosť pri plnení krvou z ľavej predsiene. Pri tejto poruche môže dôjsť k zlyhaniu srdca aj pri normálnej ejekčnej frakcii ľavej komory.
 
*     - miestna poruchy kinetiky ľavej komory, teda zníženie alebo chýbanie sťažlivosti časti steny ľavej komory; býva následkom nedokrvenia a je typickým nálezom pri [[Infarkt myokardu|infarkte myokardu]] (srdcovom infarkte).
    - znížená ejekčná frakcia ľavej srdcovej komory (norma nad 55%), čo je podiel z objemu krvi v ľavej komore, vypudený pri sťahu komôr, ktorá znamená zníženie výkonnosti ľavej srdcovej komory. Podstatným parametrom je aj porucha diastolickej funkcie ľavej komory, čo je v podstatne jej poddajnosť pri plnení krvou z ľavej predsiene. Pri tejto poruche môže dôjsť k zlyhaniu srdca aj pri normálnej ejekčnej frakcii ľavej komory.
*     - hypertrofia, čiže zhrubnutie stien ľavej komory sa nachádza najčastejšie pri dlhodobej zle liečenej artériovej [[Hypertenzia|hypertenzii]] (vysokom krvnom tlaku).
 
*     - rozšírenie alebo preťaženie pravej srdcovej komory môže vzniknúť náhle pri pľúcnej embólii, alebo postupne pri ochoreniach pľúc. Echokardiograficky býva dokonca možné u mnohých pacientov neinvazívne merať zvýšený tlak v pravej komore.
    - miestna poruchy kinetiky ľavej komory, teda zníženie alebo chýbanie sťažlivosti časti steny ľavej komory; býva následkom nedokrvenia a je typickým nálezom pri srdcovom infarkte.
*     - zúženie alebo nedomykavosť (nedostatočné uzatváranie) srdcových chlopní. Podľa rýchlosti prietoku krvi cez zúženú chlopňu sa dá vypočítať miera jej zúženia. Podobne sa dá odhadnúť alebo vypočítať množstvo krvi, ktoré regurgituje (vracia sa naspäť) cez nedomykavú chlopňu. Tieto parametre sú podstatné pri rozhodovaní o prípadnej potrebe operácie. Z priebehu prietokových kriviek sa dá usudzovať aj na iné ochorenia srdca.
 
*     - zobrazenie vrodených srdcových chýb, spočívajúcich v chybnom vyústení veľkých ciev do/zo srdca, defektoch v prepážkach srdca a chlopňových chybách je mimoriadne užitočné v detskej kardiológii. Moderná technika umožňuje dokonca zistenie vrodených srdcových chýb ešte pred narodením dieťaťa.
    - hypertrofia, čiže zhrubnutie stien ľavej komory sa nachádza najčastejšie pri dlhodobej zle liečenej artériovej hypertenzii (vysokom krvnom tlaku).
 
    - rozšírenie alebo preťaženie pravej srdcovej komory môže vzniknúť náhle pri pľúcnej embólii, alebo postupne pri ochoreniach pľúc. Echokardiograficky býva dokonca možné u mnohých pacientov neinvazívne merať zvýšený tlak v pravej komore.
 
    - zúženie alebo nedomykavosť (nedostatočné uzatváranie) srdcových chlopní. Podľa rýchlosti prietoku krvi cez zúženú chlopňu sa dá vypočítať miera jej zúženia. Podobne sa dá odhadnúť alebo vypočítať množstvo krvi, ktoré regurgituje (vracia sa naspäť) cez nedomykavú chlopňu. Tieto parametre sú podstatné pri rozhodovaní o prípadnej potrebe operácie. Z priebehu prietokových kriviek sa dá usudzovať aj na iné ochorenia srdca.
 
    - zobrazenie vrodených srdcových chýb, spočívajúcich v chybnom vyústení veľkých ciev do/zo srdca, defektoch v prepážkach srdca a chlopňových chybách je mimoriadne užitočné v detskej kardiológii. Moderná technika umožňuje dokonca zistenie vrodených srdcových chýb ešte pred narodením dieťaťa.
 
Jestvuje aj množstvo zriedkavejších, ale veľmi závažných nálezov, na ktorých môže závisieť život pacienta: bakteriálna endokarditída (zápal chlopní), fluidoperikard (tekutina v osrdcovníku), intrakavitálna trombóza (zrazeniny vnútri srdca), ktorých diagnostika závisí predovšetkým na echokardiografickom vyšetrení.