Kalojan: Rozdiel medzi revíziami

V lete roku [[1204]], keď Byzantínci stratili časť svojej armády v bitke proti rytierom zo [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výpravy]], sa mladému cárovi naskytala životná príležitosť. Viesť vojnu proti [[Byzantská ríša|novej Rímskej ríši]] iba preto, aby dobyl bývalé byzantské územia, alebo vybrať sa cestou zložitej diplomacie? Vybral si teda druhú možnosť, v ktorej dokázal svoju diplomatickú zrelosť. Chcel sa spojiť s pápežom než by sa mal spájať s Rímskou ríšou. To preto, aby ho mohol korunovať za cára (aj keď bol radšej, keby ho pápež korunoval za imperátora), čo sa aj v roku [[1204]] stalo, keď ho pápežský nuncius [[Inocent III.]] korunoval – ''„Kalojan a jeho predchodcovia Peter II. a Asen I. obnovili väčšiu časť svojej vlasti do takej miery ako to dávno chceli aj ich praotcovia.“'' A bulharskému biskupovi Vasilovi – hlave bulharskej cirkvi – dal titul [[Prímas (arcibiskup)|prímas]]. Okrem novo dobytých oblastí v Bulharsku cár Kalojan mal v moci aj oblasti severne za riekou Dunaj v [[Rumunsko|Rumunsku]] – konkrétne oblasť [[Valašsko (Rumunsko)|Valašska]].

Vojenské manévre, ktoré cár Kalojan robil, mali dve funkcie. Aspoň na nejaký čas odvracali nebezpečenstvo, ktoré zoso sebou prinášali križiaci a zvyšovali bezpečnosť pri juhozápadnej hranici.

Bulharsko svojím víťazstvom dokázalo, že znova aj ono patrí medzi špičku krajín, s ktorými by sa ešte malo počítať. Okrem starých pevností – [[Seres]], [[Skopje]] a [[Muglen]] – cár v roku [[1206]] získali aj ďalšie – [[Dimotica]], [[Filipopolis]], [[Heraklea]] a [[Arkandiopol]]. Po krátkej bitke pri Serese, v ktorej zomrel solúnsky kráľ [[Bonifác z Monferatu]], mali Bulhari pod kontrolou celécelú [[Trácia (historické územie)|Tráciu]].