Echokardiografia: Rozdiel medzi revíziami

d
-urgent a bez zdroja (súhrnné zdroje tam uvedené sú, chýbajú inline ref.), zdroje: citácie, wl., typografia
d
d (-urgent a bez zdroja (súhrnné zdroje tam uvedené sú, chýbajú inline ref.), zdroje: citácie, wl., typografia)
{{Urgentne upraviť|20171110}}
{{wikifikovať}}
{{bez zdroja}}
 
'''Echokardiografia''' je vyšetrenie [[srdce (orgán)|srdca]] pomocou [[ultrazvukultrasonografia (medicína)|ultrazvuku]]u. Vykonáva sa pomocou prístroja, ktorého súčasťou je ultrazvuková sonda. Táto obsahuje menič, ktorý generuje ultrazvukové pulzy a prijíma ich odrazy od [[tkanivo|tkaniva]]; z nich sa potom vytvára obraz prierezu tkanivom, v tomto prípade srdcom na monitore prístroja v reálnom čase. Dá sa zobraziť aj rýchlosť pohybu štruktúr, prípadne záznam pohybu štruktúr v čase, z nameraných hodnôt sa dajú vypočítať rôzne parametre funkcie srdca.
 
Vysielanie ultrazvukového signálu a príjem jeho odrazov od tkanív je všeobecný princíp vyšetrení ultrazvukom[[ultrazvuk]]om, preto jeden prístroj (ultrasonograf) môže slúžiť na viacero druhov vyšetrení, z ktorých jedným je echokardiografia. Pre echokardiografiu je potrebná úzka (sektorová) sonda, pomocou ktorej je možné zobraziť hlbšie štruktúry pomedzi rebrá (kosť a vzduch vyšetrenie ultrazvukom znemožňujú). Zvláštnosťou a výhodou echokardiografie je možnosť zobrazenia srdca v pohybe, vrátane zobrazenia prúdenia krvi a merania jeho rýchlosti. Na druhej strane trpí na mnohé fyzikálne obmedzenia, ktoré znemožňujú jednoduché technické zvyšovanie rozlišovacej schopnosti na želateľnú úroveň a spôsobujú, že u mnohých pacientov nie je možné optimálne zobraziť všetky časti a štruktúry srdca, alebo vznikajú falošné obrazy nejestvujúcich štruktúr (artefakty). Kvalita vyšetrenia závisí nielen od kvality a vybavenia prístroja, ale aj od zručnosti a vedomostí vyšetrujúceho, ktorý dokáže nájsť a vyhodnotiť čo najviac štruktúr srdca a odlišiť ich od artefaktov. V echokardiografii sa používa ultrazvuk o frekvencii 1{{--}}5 MHz. Vyššie frekvencie umožňujú detailnejšie zobrazenie, ale prienik do hĺbky je nedostatočný, vhodným kompromisom je 3,5 MHz.
 
Výhodou základného echokardiografického vyšetrenia cez stenu hrudníka (transtorakálna echokardiografia, TTE) je, že je neinvazívne, teda pacienta nijako nezaťažuje ani nebolí, a je prakticky neobmedzene opakovateľné v prípade potreby.
Jednotlivé druhy zobrazenia je možné kombinovať, prípadne použiť ďalšie (napr. M-mode, HPRF, tkanivové dopplerovské zobrazenie, vyšetrenie s podaním kontrastnej látky). V prípade potreby je možné použiť vyšetrenie sondou, zavedenou do tesnej blízkosti srdca cez pažerák (transezofageálna echokardiografia, TEE). Toto vyšetrenie však pacienta zaťažuje a vyžaduje zvláštnu sondu aj znalosti vyšetrujúceho, na druhej strane však nie je obmedzované v úplnom zobrazení kritických štruktúr, najmä chlopní, ani zatažené artefaktami. Jestvujú aj ďalšie spôsoby echokardiografického zobrazenia, niektoré sú však vysoko špecializované (napr 3D rekonštrukcia obrazu)
 
[[Súbor:Aort insuf.jpg|alt=Nedomykavosť aortálnej chlopne|náhľad|Nedomykavosť aortálnej chlopne srdca v zobrazení CFM – farebne kódované zobrazenie rýchlosti toku krvi. Nápadný farebný pruh, označený oranžovými šípkami, je zobrazenie prúdu krvi, ktorá preniká cez nedostatočne sa uzatvárajúcu – nedomykavú aortálnu chlopňu (zelená šípka) z aorty do ľavej srdcovej komory.<br />''(Pri tomto zobrazení je srdce "prevrátené" – hrot srdca je hore a ľavá komora vpravo)'']]
 
== Možnosti echokardiografie ==
Sú to najma:
* rozšírenie oddielov srdca (následkom chlopňových chýb, skratov, srdcového zlyhávania, zápalu, nezápalových ochorení [[Srdcová svalovina|srdcového svalu]] – kardiomyopatie)
* zhrubnutie stien srdca (následkom vysokého krvného tlaku - [[Hypertenzia|hypertenzie]], kardiomyopatie, vrodených ochorení)
* zúženie alebo nedomykavosť srdcových chlopní, väčšinou vrátane určenia jej príčiny, závažnosti a prípadne aj pomerov pred kardiochirurgickým výkonom; kontroly stavu chlopňových protéz
* vrodené srdcové chyby, vrátanie zhodnotenia ich závažnosti a sledovania ich vývoja
* zápal chlopní a tromby (krvné zrazeniny) vnútri srdca
* výskyt tekutiny v osrdcovníku ako príznaku ochorenia srdca, ale aj iných orgánov (pľúc, obličiek, štítnej žľazy, nádorov)
* následky poranenia srdca, ako aj rozšírenie, skleróza alebo roztrhnutie [[Srdcovnicaaorta|srdcovnice]] (aorty)
 
Echokardiografické vyšetrenie však má aj svoje obmedzenia. Okrem obmedzení, viazaných na konštitúciu pacienta (veľmi obézny, alebo naopak veľmi chudý, s rozdutím pľúc následkom fajčenia a pod.), sú tu fyzikálne limity, ktoré neumožňujú najmä:
 
== Echokardiografické vyšetrenie pacienta ==
[[Súbor:Myxoma LP.jpg|alt=Myxóm ľavej predsiene|náhľad|Nádor v ľavej srdcovej predsieni – myxóm v zobrazení 2DE, javí sa ako svetlá masa, označená šípkami.<br />''(Pri tomto zobrazení je srdce "prevrátené" – hrot srdca je hore a ľavá predsieň vpravo dole)'']]
S výnimkou transezofageálneho vyšetrenia pacient nemusí prísť na vyšetrenie nalačno. Sprístupnenie prednej strany hrudníka vyšetreniu je nevyhnutné – odev, obväz, popálenina, rana sú prekážkou alebo obmedzením echokardiografického vyšetrenia. V prípade nevyhnutnosti je možné pacienta vyšetriť aj cez tenkú tkaninu, táto však nevyhnutne bude znečistená gélom. Aby sa zabezpečil dobrý prienik ultrazvuku do tkanív, na sondu a/alebo kožu pacienta je potrebné naniesť špeciálny gél, ktorý je pre neporušenú kožu neškodný a nedráždivý, po vyšetrení sa jeho prebytok zotrie a zvyšky sa vstrebú. Pacient počas vyšetrenia leží na chrbte alebo na ľavom boku, niekedy treba polohu niekoľkokrát zmeniť, aby sa dosiahlo optimálne zobrazenie všetkých štruktúr. Ultrazvuk nie je v používaných intenzitách zdraviu škodlivý. Na niektorých pracoviskách sa počas vyšetrenia sníma pacientovi elektrokardiogram pomocou končatinových elektród; to umožňuje presnú kalkuláciu niektorých hemodynamických parametrov.
 
 
== Význam echokardiografického vyšetrenia v diagnostike ==
 Echokardiografický nález popisuje lekár špecialista, spravidla [[Kardiológia|kardiológ]]. V náleze sa hodnotia desiatky parametrov, hoci je zvykom nevypisovať všetky hodnoty, ktoré sú v medziach normy (niektoré sa môžu meniť napríklad v stresovej situácii alebo v závislosti od srdcovej frekvencie). Súčasťou nálezu býva obrazová dokumentácia alebo [[video]]<nowiki/>záznam, čo je z lekárskeho hľadiska dôležité najmä pri abnormálnych nálezoch. Popis echokardiografického nálezu obsahuje rozmery oddielov srdca, zhodnotenie funkcie srdcových komôr, popis srdcových chlopní a prietoku krvi cez ne, prípadný nález defektov v srdcových prepážkach, vrodených srdcových chýb a útvarov v dutinách srdca (napríklad krvných zrazenín) a prípadné abnormality na osrdcovníku a okolitých veľkých cievach. Súčasťou echokardiografického nálezu je aj zhodnotenie závažnosti zistených abnormalít, prípadne návrh ďalšieho postupu v diagnostike, prípadne liečbe pacienta; toto môže byť aj súčasťou súbežného [[Kardiológia|kardiologického]] vyšetrenia.
 
 Najčastejšie chorobné nálezy sú:
*  znížená ejekčná frakcia ľavej srdcovej komory (norma nad 55 %), čo je podiel z objemu krvi v ľavej komore, vypudený pri sťahu komôr, ktorá znamená zníženie výkonnosti ľavej srdcovej komory. Podstatným parametrom je aj porucha diastolickej funkcie ľavej komory, čo je v podstatne jej poddajnosť pri plnení krvou z ľavej predsiene. Pri tejto poruche môže dôjsť k zlyhaniu srdca aj pri normálnej ejekčnej frakcii ľavej komory.
*  miestna poruchy kinetiky ľavej komory, teda zníženie alebo chýbanie sťažlivosti časti steny ľavej komory; býva následkom nedokrvenia a je typickým nálezom pri [[Infarkt myokardu|infarkte myokardu]] (srdcovom infarkte).
*  [[hypertrofia]], čiže zhrubnutie stien ľavej komory sa nachádza najčastejšie pri dlhodobej zle liečenej artériovej [[Hypertenzia|hypertenzii]] (vysokom krvnom tlaku).
*  rozšírenie alebo preťaženie pravej srdcovej komory môže vzniknúť náhle pri [[pľúcna embólia|pľúcnej embólii]], alebo postupne pri ochoreniach pľúc. Echokardiograficky býva dokonca možné u mnohých pacientov neinvazívne merať zvýšený tlak v pravej komore.
*  zúženie alebo nedomykavosť (nedostatočné uzatváranie) srdcových chlopní. Podľa rýchlosti prietoku krvi cez zúženú chlopňu sa dá vypočítať miera jej zúženia. Podobne sa dá odhadnúť alebo vypočítať množstvo krvi, ktoré regurgituje (vracia sa naspäť) cez nedomykavú chlopňu. Tieto parametre sú podstatné pri rozhodovaní o prípadnej potrebe operácie. Z priebehu prietokových kriviek sa dá usudzovať aj na iné ochorenia srdca.
*  zobrazenie vrodených srdcových chýb, spočívajúcich v chybnom vyústení veľkých ciev do/zo srdca, defektoch v prepážkach srdca a chlopňových chybách je mimoriadne užitočné v detskej kardiológii. Moderná technika umožňuje dokonca zistenie vrodených srdcových chýb ešte pred narodením dieťaťa.
 
Jestvuje aj množstvo zriedkavejších, ale veľmi závažných nálezov, na ktorých môže závisieť život pacienta: bakteriálna endokarditída (zápal chlopní), fluidoperikard (tekutina v osrdcovníku), intrakavitálna trombóza (zrazeniny vnútri srdca), ktorých diagnostika závisí predovšetkým na echokardiografickom vyšetrení.
 
== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
Aleš Linhart, Tomáš Paleček, Michael Aschermann: Echokardiografie pro praxi Praha : Audioscan, 2002.
| priezvisko = Linhart
 
| meno = Aleš
https://emedicine.medscape.com/article/1820912-overview
| priezvisko2 = Paleček
| meno2 = Tomáš
| priezvisko3 = Aschermann
| meno3 = Michael
| titul = Echokardiografie pro praxi
| vydanie =
| vydavateľ = Audioscan
| miesto = Praha
| rok = 2002
| počet strán = 245
| isbn =
| strany =
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Mansi
| meno = Ishak A
| odkaz na autora =
| titul = Echocardiography
| url = https://emedicine.medscape.com/article/1820912-overview
| vydavateľ = Medscape
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 2014-01-30
| dátum prístupu = 2017-11-12
| miesto = New York
| jazyk = en
}}
 
[[Kategória:Kardiológia]]
28 059

úprav