Asertivita: Rozdiel medzi revíziami

Revízia 6580770 používateľa 188.167.179.138 (diskusia) bola vrátená
(sú veľmi dobre)
Značky: Vizuálny editor možný vandalizmus
(Revízia 6580770 používateľa 188.167.179.138 (diskusia) bola vrátená)
'''Asertivita super -''' je schopnosť, [[komunikácia (psychológia)|komunikačná zručnosť]], primeraným spôsobom vyjadrovať svoje [[pocit]]y, [[názor]]y a potreby v [[vzájomné pôsobenie|interakcii]] s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj [[Kritika (činnosť)|kritizovať]] bez [[manipulácia (psychológia)|manipulácie]], [[agresivita|agresivity]] alebo [[pasivita|pasivity]]. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj [[názor]] a [[Akceptácia|akceptovať]] názory ostatných, žije ra [[sloboda|slobodne]], a pritom neobmedzuje slobodu iných.
 
Slovo ''asertivita'' pochádza z [[latinčina|latinského]] slova "asercio" resp. z [[angličtina|anglického]] slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať" sa ako pes.
 
Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je [[Spojené štáty|Američan]] [[Andrew Salter]], ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym [[reakcia|reakciám]], primeranému prejavu [[emócia|emócií]], primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkach a tiež schopnosti povedať "nie". Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval [[kompromis]], uspokojujúci všetky strany.
V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu agresivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju [[sebaúcta|sebaúctu]] s [[úcta|úctou]] k druhým.
 
== Riešenie konfliktov s ==
Živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu [[konflikt]]ov dva prostriedky - [[boj]] a [[únik (psychológia)|únik]]. Človek pridal nový prostriedok - [[verbálna komunikácia|verbálnu komunikáciu]] a napokon i asertívne riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená.
 
28 014

úprav