|
[[Eutyches]] bol [[archimandrita]] jedného carihradského kláštora neďaleko [[Konštantínopol]]u a protivníkom nestorianizmu. Spojil obe prirodzenosti Krista tak, že fakticky zostala len jedna jediná, a to božská, čím poprel, že ľudská skutočnosť existuje v Kristovi nezmiešane vedľa božskej podstaty v jednej osobe [[Logos|Logu]]. Týmto bolo spochybnené Ježišovo ľudstvo a zároveň vlastná podstata jeho vykupiteľského diela a tajomstvo spásy. Eutychovo učenie bolo nazvané ''monofyzitizmom''.<ref>RAHNER, Karl; VORGRIMLER Herbert. Teologický slovník. 1. vyd. Praha: Zvon, 1996, str.226.</ref>
Na miestnej [[synóda|synóde]]synode v r. 447 odsúdil [[Zoznam konštantínopolských patriarchov|konštantínopolský patriarcha]] Eutycha za [[Heréza|heretika]] a žiadal jeho zosadenie zo svojho úradu, pretože nechcel svoje učenie odvolať. Eutycha však podporil alexandrijský patriarcha [[Dioskúros]], obhajujúc podobný názor a neprijímajúc rozhodnutie synódysynody. Preto zvolal cisár Theodosius II. r. 449 svoju vlastnú synódusynodu do Efezu. Stretnutie sa odohralo pod vplyvom alexandrijského patriarchu a EutychcesEutyches tu bol rehabilitovaný, bol navrátený do jeho úradu. [[Lev I. (pápež)|Pápež Lev I.]], ktorého vyslanci na zhromaždení neboli pripustení k slovu, ju označil za „lupičskú synódu“synodu“.<ref>FISCHER-WOLLPERT, str.105.</ref>
Pápež požadoval nové zvolanie koncilu – v [[ChalkedonskýChalcedónsky koncil|ChalkedoneChalcedóne]]. Vo svojom liste novému carihradskému patriarchovi, pápež vysvetľuje náuku o dvoch prirodzenostiach Krista, ktoré sú nezmiešané a nerozdelené, spojené v jednej osobe Krista. Mníchovi Eutychovi tu pápež vytýka, že z konkrétnej hodnoty, akou je vtelenie, viac-menej vylúčil konkrétnu realitu človeka. Boh a človek sú zjednotení a táto jednota sa naplňuje a uskutočňuje v onej jednotlivej a konkrétnej osobe, ktorou je Ježiš Kristus.<ref>TRESMONTANT Claude, Otázky naší doby, Filozoficko – teologický slovník, 1.vyd., Brno 2004, str. 203.</ref>
Pre západnú teológiu boli týmto pápežským vysvetlením dané smernice pre ďalší teologický vývoj, zvlášť, keď bol zahájený chalkedonskýchalcedónsky koncil 8. októbra<ref name="TRESMONTANT, str. 203">TRESMONTANT, str. 203.</ref> r.[[451]], ktorý rozhodol v rovnakom duchu. Zišlo sa na ňom 500 – 600 biskupov,<ref name="TRESMONTANT, str. 203"/> ktorí pri svojom sedení definovali, že Ježiš Kristus je integrálny a úplný vo svojom božstve a že je integrálny a úplný vo svojom ľudstve, je pravým Bohom a pravým Človekom. V Kristovi je božstvo a ľudstvo spojené a v tejto jednote si obe prirodzenosti zachovávajú svoje charakteristické vlastnosti.<ref>TRESMONTANT, str. 204.</ref>
V nasledujúcom storočí sa z monofyzitizmu vyvinul [[monoteletizmus]], ktorý sa pokúšal nájsť strednú pozíciu medzi výrokmi ChalkedonskéhoChalcedónskeho koncilu a monofyzitmi. Stúpenci koncilu však aj toto riešenie zavrhli, a to napriek snahám [[byzantská ríša|byzantských]] [[cisár]]ov dosiahnuť v tejto otázke cirkevnú jednotu. Monoteletizmus potom zastávala najmä [[maronitská cirkev]], a to až do doby, kým opätovne vytvorila cirkevné spoločenstvo s katolíckou cirkvou.
==Monofyzitské cirkvi==
==Pozri aj==
*[[ChalkedónskyChalcedónsky koncil]]
*[[Monoenergizmus]]
*[[Monoteletizmus]]
|
