Josip Broz Tito: Rozdiel medzi revíziami

| Miesto úmrtia = [[Ľubľana]], [[Slovinská socialistická republika]], [[Juhoslávia (1943  –  1992)|SFR Juhoslávia]]

| Manželka = Pelagija Broz <small>(1920  –  1939)</small><br/>Herta Haas <small>(1940  –  1943)</small><br/>Jovanka Broz <small>(1952  –  1980)</small>

Podieľal sa na organizácii [[Komunistická strana Juhoslávie|Komunistickej strany Juhoslávie]]. V tomto období začal používať pseudonym Tito. V rokoch 1929 až 1934 bol kvôli svojej politickej činnosti väznený. V roku 1937 bol poverený vedením Komunistickej strany Juhoslávie, údajne aj napriek tomu, že dokonale neovládal komunistickú ideológiu<ref>Tucker, S. C., Tito, Josip Broz. in Tucker, S. C. (editor), Cold War A Student Encyclopedia. Abc Clio, Inc., Santa Barbara, s. 2052- – 2055</ref>.

Bol organizátorom juhoslovanského komunistického odporu proti nemeckým a talianskym okupantom počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Okrem boja proti okupantom však bolo cieľom aj nastolenie komunistického režimu. Bojoval aj proti konkurenčnému, prevažne Srbskému odbojovému hnutiu [[Četnícičetníci (Srbsko)|Četnikovčetníkov]], ktorých viedol [[Draža Mihailović]]. Postupne sa Titovi podarilo získať okrem sovietskej podpory aj podporu zo strany Spojeného kráľovstva. Jeho partizánska armáda s viac ako 800 000 osobami postupne svojpomocne oslobodila podstatnú časť krajiny. Tito sa na konci vojny dokonca pokúsil anektovať časť rakúskeho pohraničia, ale skorý príchod britských vojsk mu v tom zabránil.

V roku [[1945]] získal ústavnú väčšinu v Národnom fronte, ktorý odvolal z funkcie [[Peter II. (Juhoslávia)|kráľa Petra II.]] a založil [[Juhoslávia|Demokratickú federatívnu Juhosláviu]]. Politikovi pochádzajúcemu z maloroľníckej rodiny sa podarilo dosiahnuť súdržnosť rozličných skupín obyvateľstva. Sám pritom pôsobil ako integrujúca osobnosť. Ako predseda vlády sa pre svoje snahy o samostatnú politiku dostal od roku 1948 do sporov s [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]], ktorý chcel hospodárskym bojkotom priviesť Juhosláviu k „rozumu“. [[Komunistická strana Juhoslávie]] bola potom vylúčená z [[Kominterna|Kominterny]], Tito sa stal v roku 1953 prezidentom a šiel svojou vlastnou cestou socializmu -  – budoval '''''titoizmus'''''. V zahraničnej politike sa orientoval na [[Hnutie nezúčastnených krajín]], v ktorých videl protiváhu veľmocí. V 60. rokoch si ako vodca [[Hnutie nezúčastnených|Hnutia nezúčastnených]] získal medzinárodné meno. V dôsledku obáv zo sovietskej invázie dlhodobo budoval veľkú armádu, čiastočne s podporou USA. Na konci jeho vlády krajina čelila ekonomickej depresii.