Verzia z 07:58, 21. november 2017 upraviť Ciernik M (diskusia \| príspevky) 980 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:13, 21. november 2017 upraviť vrátiť 84.245.120.149 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 17: == Príznaky, diagnostika == [[Súbor:Angina pectoris.png\|náhľad\|Lokalizácia bolestí pri angine pectoris]] Typické prvé príznaky sú zvieravé bolesti na hrudníku (angina pectoris), vyvolané námahou alebo stresom. Tieto bývajú lokalizované v strede hrudníka a môžu sa šíriť do krku, ľavej hornej končatiny, chrbta alebo nadbrušku. Môžu napodobovať pálenie žáhy. Trvajú väčšinou niekoľko minút a ustupujú po prerušení telesnej námahy alebo rozrušenia. Pokiaľ trvajú dlhšie, prípadne sú spojené s dýchavicou, potením, závratom či nasledované poruchou vedomia, pravdepodobne sa jedná o srdcový infarkt, vyžadujúci neodkladnú liečbu. Pichavé bolesti, v trvaní niekoľkých sekúnd alebo lokalizované v oblasti srdca pravdepodobne nie sú príznakmi ischemickej choroby srdca. Ďalšími príznakmi, ktoré už zodpovedajú zlyhávaniu srdca, sú dýchavičnosť, prejavujúca sa spočiatku len pri námahe - [[srdcová astma]] (lat. asthma cardiale), ďalej pocit slabosti a nevýkonnosti, prípadne pocit búšenia alebo naopak vynechávania srdca, čo zodpovedá pridruženým poruchám srdcového rytmu. Príznakmi pokročilého zlyhávania srdca sú napríklad modravá farba pokožky a slizníc (cyanóza), suchý kašeľ a opuchy lýtok. ~~Jediným~~Pacienti sa časom naučia zaujímať polohu posediačky (ortopnoickú polohu), aby znížili prítok krvi z dolnej polovice tela do pravej srdcovej komory a do pľúc, ktoré sú následkom zlyhávania ľavej srdcovej komory nadmerne prekrvené a opuchnuté (pľúcny opuch - edém pľúcny), čím je sťažené okysličovanie krvi. Srdcové zlyhávanie s edémom pľúc bezprostredne ohrozuje život pacienta a neliečené vedie k smrti. Ale jediným príznakom ischemickej choroby srdca ~~sa však~~ môže byť aj náhle úmrtie v dôsledku srdcového infarktu. Včasná diagnostika ischemickej choroby je založená na anamnéze (príznakoch, ktoré popisuje pacient) a ďalších vyšetreniach. Samotné fyzikálne vyšetrenie pacienta (bez použitia prístrojov) spravidla odhalí až pokročilú ischemickú chorobu, komplikovanú zlyhávaním srdca a poruchami srdcového rytmu. Včasnejšími príznakmi bývajú zmeny na [[Elektrokardiografia\|elektrokardiograme]] (EKG), niekedy sa však neobjavia na štandardnom zázname, zhotovenom v pokoji a je potrebné vyšetrenie EKG pri fyzickej záťaži (ergometria) alebo 24 - hodinový záznam EKG (Holterovo monitorovanie). Môžu, ale nemusia sa zistiť abnormality pri [[Echokardiografia\|echokardiografickom]] vyšetrení (citlivejšie je echokardiografické vyšetrenie pri záťaži). Rozhodujúce je zobrazovacie vyšetrenie koronárnych ciev koronárnou [[Angiografia\|angiografiou]]<nowiki/> (rentgenovým zobrazením koronárnych tepien po naplnení rentgenkontrastnou látkou) alebo koronárnou CT angiografiou (CTA, zobrazenie koronárnych tepien pomocou počítačovej tomografie). Koronárna angiografia je síce invazívne vyšetrenie, vyžadujúce zavedenie katétra priamo do koronárnej tepny, ale v prípade pozitívneho nálezu umožňuje priamo cez tento katéter zúženie tepny ošetriť - realizovať perkutánnu koronárnu intervenciu, ktorá spočíva v rozšírení zúženého úseku tepny, prípadne zavedení stentu . CTA je vyšetrenie neinvazívne, ale má o niečo menšiu rozlišovaciu schopnosť a neumožňuje nadväzujúcu liečbu, preto sa volí skôr u pacientov, kde sa závažný pozitívny nález nepredpokladá. Medzi ďalšie diagnostické možnosti patrí napr. zobrazenie porúch prekrvenia myokardu pomocou pefúznej scintigrafie.

Ischemická choroba srdca: Rozdiel medzi revíziami