Subatómová častica: Rozdiel medzi revíziami

'''Subatómová častica''' (iné názvy: '''subatomárna častica, elementárna častica v širšom zmysle''') je častica menšia ako [[atóm]] <ref>[http://leccos.com/index.php/clanky/castice-elementarni]</ref><ref>{{cite web|title=Subatomic particles|url=http://www.ndt-ed.org/EducationResources/HighSchool/Radiography/subatomicparticles.htm|publisher=NTD|accessdate=5 June 2012}}</ref>. Atómové jadro ako celok sa niekedy považuje za subatómovú časticu, inokedy sa za ňu nepovažuje (jednotlivé časti jadra sú ale typické subatómové častice).

 

{{Cite book

| last = Fritzsch | first = Harald

| title = Elementary Particles

| url = http://books.google.com/?id=KFodZ8oHz2sC&printsec=frontcover&dq=elementary+particles+subject:%22Science+/+Nuclear+Physics%22

| publisher = [[World Scientific]]

| isbn = 978-981-256-141-1

Existujú dva typy subatómových častíc:

*[[fundamentálna častica|fundamentálne častice]] (elementárne častice v užšom zmysle) – tie nemajú ďalšiu vnútornú štruktúru

 

Podrobnosti pozri napr. v článkoch [[Zoznam elementárnych častíc]], [[fundamentálna častica]] a [[hadrón]].

 

==Častice==

 

 

Následkom pokusov, ktoré preukázali, že svetlo sa môže správať ako prúd častíc a zároveň môže mať vlastnosti ako vlnenie, prešiel pojem častice významnými zmenami. Nový koncept vlnovo-časticového dualizmu zohľadňuje toto správanie častíc na kvantovej úrovni a ďalší nový koncept, princíp neurčitosti, hovorí, že analýza častíc na tejto úrovni vyžaduje štatistický prístup.

|title=Quantum Physics of Atoms, Molecules, Solids, Nuclei, and Particles

|publisher=[[John Wiley & Sons]]

|isbn=0-471-87373-X

|quote=For both large and small wavelengths, both matter and radiation have both particle and wave aspects. […] But the wave aspects of their motion become more difficult to observe as their wavelengths become shorter. […] For ordinary macroscopic particles the mass is so large that the momentum is always sufficiently large to make the de Broglie wavelength small enough to be beyond the range of experimental detection, and classical mechanics reigns supreme.

V prvých desaťročiach [[20. storočie|20. storočia]] fyzici postupne zistili, že [[atóm]]y nepredstavujú najmenšiu nedeliteľnú čiastočku hmoty, ako sa očakávalo už od dôb starých Grékov. Mnohé experimenty (napríklad pokusy [[Ernest Rutherford|Ernesta Rutherforda]]) postupne viedli k myšlienke, že aj atóm má vnútornú štruktúru, čiže – inými slovami povedané – tiež sa z niečoho skladá.

 

 

Pokiaľ ide o jadro, predpokladalo sa, že sa skladá z dvoch ďalších subatomárnych častíc:

# [[silná interakcia]].

 

{{Reflist|2}}

 

*[http://jgalvez.home.cern.ch/jgalvez/School/pdf/LM-WeakIteractions.pdf Jose Galvez: Chapter 1 Electrodynamics (pdf).]

 

{{častice}}