Revolúcie v rokoch 1848 – 1849: Rozdiel medzi revíziami

13. augusta 1849 sa odohrala bitka pri Világoši, kde bojovali rakúske vojská po boku s ruskými. Následne bol maďarský odpor potlačený a viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie - vznikol [[Bachov absolutizmus]] ([[neoabsolutizmus]]), ktorý skončil v roku 1859. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a viedenská vláda na základe centralizácie rozpustila slovenských dobrovoľníkov.{{bez citácie}} Po neúspešnej revolúcii sa národné hnutie rozdelilo na prívržencov slovakizovanej češtiny ([[Ján Kollár]], ktorý vydával [[Slovenské noviny]]), alebo prívržencov samobytnosti slovenčiny v rámci panslavizmu (Štúrovcištúrovci). Kým Radlinský a Palárik u viedenského dvora presadzovali federáciu, Štúrovcištúrovci panslavistický model. V roku 1852 vychádzala Krátka mluvnica slovenská a v roku 1861 [[Pešťbudínske vedomosti]]. Pod vplyvom Februárového patentu (maďarizácia nemaďarských národov) sa formovalo [[Slovenské národné zhromaždenie]] pod vedením Daxnera a Francisciho. V roku 1862 vzniklo Gymnázium v Revúcej a 4. augusta 1863 bola založená [[Matica slovenská]].