František Bednár (politický väzeň): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie kategorie |
d →Život |
||
Riadok 10:
== Život ==
Vyrastal v Poprade pod Tatrami a jeho negatívny postoj k Husákovmu [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačnému]] režimu zásadne ovplyvnil [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpád armád]] [[Varšavská zmluva|Varšavského paktu]] 21. augusta [[1968]] (mal 11 rokov), kedy pri protestoch v Poprade bol sovietskymi vojakmi zastrelený 19-ročný Jozef Bonk<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = | meno =
| titul = Rekonštrukcia hrobu Jozefa Bonka
Riadok 19:
| jazyk = }}</ref> a boli postrelení jeho spolužiaci. Začiatkom 80. rokov boli usmrtení pri pokuse o prechod československej hranice do Rakúska jeho dvaja rovesníci, čo bol ďalší zlomový moment v jeho živote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mŕtvy neprepláva | url = http://szcpv.org/04/hrob.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = www.szcpv.org | miesto = | jazyk = }}</ref>
Na protest proti spolitizovanému systému odmietol na gymnáziu vstúpiť do Socialistického zväzu mládeže (SZM) a v druhom ročníku ukončil štúdium. Získal odbornú kvalifikáciu elektromechanika a po ukončení základnej vojenskej služby pracoval ako kurič a údržbár. Sovietska intervencia v Afganistane, vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku, nástup prezidenta [[Ronald Reagan|Reagana]] v USA a pravidelné sledovanie vysielania Rádia Slobodná Európa definitívne ovplyvnili jeho rozhodnutie postaviť sa aktívne na odpor proti komunistickému režimu. Pre tento zámer získal niekoľkých ľudí a založil ozbrojenú skupinu rozhodnutú aktívne vystupovať proti režimu.<br />V roku [[1983]] vycestoval do bývalej Juhoslávie s cieľom nadviazať kontakt so Západom prostredníctvom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]]. Chybou jedného zo spoločníkov bol dňa 6. februára [[1984]] zatknutý [[ŠtB]] a Krajským súdom v Košiciach odsúdený k 14 rokom za protištátnu trestnú činnosť podľa Hlavy I. do III. najprísnejšej NVS. Výšku trestu ovplyvnila skutočnosť, že neprezradil ďalších členov skupiny. Necelé dva mesiace pred tzv. [[Nežná revolúcia|Nežnou revolúciou]] ho Krajský súd v Bratislave odsúdil k ďalšiemu trestu vo výške 5 a pol roka za Štátnou bezpečnosťou vykonštruovaný prípad prípravy na záškodníctvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 31 ⟶ 30:
| jazyk = }}</ref> Po novembri [[1989]] bol tento rozsudok zrušený. Rozsudok z roku 1984 po nadobudnutí účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách č. 119/90 Zb. dňa 15. augusta [[1990]] Krajský súd v Košiciach zrušil a súd mu rozhodnutím sp. zn 2 Rt 58/90 zo dňa 19. decembra [[1991]] ponechal zostatkový trest za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie 24 mesiacov. Za 4,5 roka väzenia mu bolo priznané finančné odškodnenie a zostatkový trest vo výške 24 mesiacov mu Okresný súd v Poprade zahladil, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený.
Po prepustení na slobodu sa aktívne angažoval v Konfederácii politických väzňov Slovenska a neskôr vo [[Svetové združenie bývalých československých politických väzňov|Svetovom združení bývalých československých politických väzňov]]. Jedna z aktivít skupiny Františka Bednára, ktorú ŠtB odhalil, sa stala námetom dokumentárneho filmu trojice režisérov, [[Ivan Ostrochovský|Ivana Ostrochovského]], [[Peter Kerekéš|Petra Kerekesa]] a [[Pavol Pekarčík|Pavla Pekarčíka]] „Zamatoví teroristi“, ktorý na Filmovom festivale v Karlových Varoch v roku [[2013]] získal cenu Federácie filmových kritikov –Fedeora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 40 ⟶ 39:
| vydavateľ = www.szcpv.org
| miesto =
| jazyk = }}</ref>
| jazyk = }}</ref> Kriticky vystupoval voči nečinnosti [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]] (ÚPN) po prijatí Zákona o protikomunistickom odboji v roku [[2006]]. Bývalý predseda Správnej rady ÚPN, politický nominant [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskej národnej strany]] (SNS) Ivan Petranský, mu 10 dní pred rozhodnutím Komisie ÚPN listom oznámil, že mu nepriznáva udelenie štatútu účastníka protikomunistického odboja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu ▼
▲
| priezvisko =
| meno =
Řádek 49 ⟶ 50:
| vydavateľ = www.szcpv.org
| miesto =
| jazyk = }}</ref> Na spomienkovej akcii v Poprade, pri príležitosti 45. výročia okupácie Československa v roku 1968, mu predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa [[Ondrej Krajňák]] odovzdal ďakovný list.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| |||