Wikipédia

Morský cicavec: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d fix.
Bez shrnutí editace
Značka: možný vandalizmus
Riadok 1:
{{DISPLAYTITLE:Morské cicavce}}
{{Na úpravu}}
[[Súbor:FL_fig04_(cropped).jpg|náhľad|Lamantín karibský (Trichechus manatus), druh z radu sirénotvaré.]]
Řádek 5 ⟶ 6:
[[Súbor:Sea-otter-morro-bay_13.jpg|náhľad|Vydra morská (Enhdyra lutris), druh z čeľade lasicovité.]]
[[Súbor:Ursus maritimus Polar bear with cub 2.jpg|náhľad|Medveď biely (Ursus maritimus), druh z čeľade medveďovité.]]
'''MorskýMorské cicaveccicavce''' jesú členčlenitá skupinyskupina približne 130 druhov cicavcov, ktoré sa prispôsobili životu v mori, alebo sú od neho závislé z hľadiska potravy. Termín morský cicavec však nepredstavuje taxonomicky vymedzenú skupinu. Do tejto skupiny patria veľrybotvaré cicavce ([[Veľryby (rad)|veľryby]], [[delfíny]], [[Sviňuchovité|sviňuchy]]), [[sirény]] ([[Lamantínovité|lamantíny]], [[Dugongovité|dugongy]]), plutvonožce (tulene, uškatce, mrože) a niektoré vydry (vydra morská a vydra pobrežná).   Napriek tomu, že [[medveď biely]] nie je morský živočích, spadá do skupiny morských cicavcov, vzhľadom na to, že žije na morskom ľade počas celého alebo takmer celého roka a dokonale sa prispôsobil životu v mori.<ref>Stirling, Ian (1988). «Introduction». Polar Bears (v anglickom jazyku). Ann Arbor: University of Michigan Press. <nowiki>ISBN 0-472-10100-5</nowiki>.</ref>
 
Morské cicavce nadobudli rôzne znaky, ktorými sa prispôsobili životu v mori. Všeobecne platí, že sú väčšie, majú hydrodynamický tvar tela, prispôsobili sa im končatiny a termoregulačný systém. Rozličné druhy sa prispôsobili životu v mori na rôznej úrovni. Najviac prispôsobené morské cicavce sú veľrybotvaré a sirény, ktorých celý životný cyklus prebieha vo vode, zatiaľ čo ostatné skupiny trávia časť cyklu aj na súši.
Řádek 12 ⟶ 13:
 
== Skupiny ==
Existuje približne 130 druhov morských cicavcov, ktoré sa vetvia do piatich skupín. Každá skupina je odlišného suchozemského pôvodu. Podobné morfologické vlastnosti týchto rozličných skupín sú výsledkom konvergentnej a paralelnej evolúcie. To znamená, že aj keď sa čeľaď veľrybovité a plutvonožce podobajú tvarom, veľryby sú z evolučného hľadiska užšie prepojené s  [[Jelene|jeleňmi]], než s tuleňmi.
 
ĎalejMorské sacicavce vetviapatria nado skupinynasledujúcich taxónov (uvedené sú len recentné taxóny):​<ref>A. Rus Hoelzel (2002). Marine mammal biology: an evolutionary approach (v anglickom jazyku). Oxford: Blackwell Publishing. <nowiki>ISBN 0632 05232 5</nowiki>.</ref>▼
* rad [[sirény]]:
** čeľaď [[lamantínovité]] (3 druhy)
** čeľaď [[dugongovité]] (1 druh, konkrétne dugong morský (''Dugong dugon''))
* rad [[veľrybotvaré]]:
** podrad [[kosticovce]] (15 druhov)
** Podradpodrad [[Odontoceti|bezkosticovce]]: zubaté veľryby (73 druhov)▼
* rad [[šelmy]] - podrad [[Caniformia]]:
** nadčeľaď [[plutvonožce]]:
*** Čeľaďčeľaď ''tulene'':[[tuleňovité]] tuleň (20 druhov)▼
*** čeľaď [[uškatcovité]] (16 druhov)
*** čeľaď [[mrožovité]] (1 druh, konkrétne [[mrož ľadový]](''Odobaenus rosmarus'') )
** nadčeľaď [[Canoidea]]
*** čeľaď [[lasicovité]] (2 druhy, konkrétne: [[vydra morská]] (''Enhydra lutris'') a [[vydra pobrežná]] (''Lontra felina''))
*** čeľaď [[medveďovité]] (1 druh, konkrétne: [[medveď biely]] (''Ursus maritimus'').
 
▲Ďalej sa vetvia na skupiny:​<ref>A. Rus Hoelzel (2002). Marine mammal biology: an evolutionary approach (v anglickom jazyku). Oxford: Blackwell Publishing. <nowiki>ISBN 0632 05232 5</nowiki>.</ref>
* '''Rad''' '''sirénovité''': [[sirény]]; patriace do nadradu placentovce, do ktorého patria aj [[Elephantidae|slony]] a damany.
** [[Familia (biología)|Čeľaď]] ''[[Trichechidae|lamantínovité]]'': lamantíny (3 druhy)
** Familia ''[[Dugongidae|dugongovité]]'': dugongy (1 druh)
* '''Rad [[Cetacea|veľrybotvaré]]''': veľrybotvaré; z evolučného hľadiska patriace do radu [[Cetartiodactyla|párnokopytníkov]], do ktorého patria [[Hippopotamus amphibius|hrochy]], [[Cervidae|jelene]] a [[Sus scrofa domestica|prasce]].
** Podrad kosticovce: bezzubé veľryby a vráskavce (15 druhov)
▲** Podrad [[Odontoceti|bezkosticovce]]: zubaté veľryby (73 druhov)
* Rad [[Carnivora|šelmy]],
** '''Nadčeľaď plutvonožce''': patriace do podradu psotvaré (caniformia) pre spoločných predkov podobných [[Ursidae|medveďom]].
▲*** Čeľaď ''tulene'': tuleň (20 druhov)
*** Čeľaď ''uškatce'': uškatec (16 druhov)
*** Čeľaď ''mrože'': mrož (1 druh)
** '''Čeľaď [[Mustelidae|lasicovité]]''': lasice; patriace do podradu psotvaré (caniformia) spolu s inými vydrami a lasicami.
*** Vydra morská (''Enhydra lutris'')
*** Vydra pobrežná (''Lontra felina'')
** '''Čeľaď [[Ursidae|medveďovité]]'''
*** [[Ursus maritimus|Medveď biely]] (''Ursus maritimus''); patriaci do podradu psotvaré (caniformia) s ostatnými medveďmi, predovšetkým [[Ursus arctos|medveďom hnedým]].
Niektorí zoológovia tvrdia, že sirény a veľryby pochádzajú z [[Kopytníky|kopytníkov]], zatiaľ čo plutvonožce, vydry a medveď biely pochádzajú z podradu psotvaré (caniformia). Podobné morfologické vlastnosti týchto rozličných skupín sú výsledkom konvergentnej a paralelnej evolúcie..
 
Riadok 44:
* Morské cicavce majú vysokú vnútornú teplotu tela. Na rozdiel od väčšiny iných oceánskych živočíchov, morské cicavce si zachovávajú vyššiu telesnú teplotu ako teplota prostredia. Adaptačné znaky ako tuk, hrubá vrstva kožušiny, bubliny vzduchu medzi kožou a vodou pomáhajú zvieratám udržať si telesné teplo.
* Keďže cicavce sa pôvodne vyvíjali na súši, ich chrbtica je vyvinutá na chôdzu, preto sa im lepšie pláva zhora nadol, ale horšie do strán. Všeobecne platí u morských cicavcov, že plávanie je prispôsobené pohybu chrbtice zhora nadol. Naopak, rybám sa pri plávaní hýbe chrbtica laterálne. Z tohto dôvodu majú ryby zvyčajne vertikálnu chvostovú plutvu, zatiaľ čo morské cicavce majú horizontálnu.
* Morské cicavce, ktoré žijú výlučne v mori (ako napríklad veľrybotvaré) sa museli prispôsobiť spánkovému návyku, teda spať a neutopiť sa pri tom. Zo štúdií na delfínoch skákavých v akváriách a zoo a tiež na voľne žijúcich veľrybách a delfínoch vyplynulo, že spia dvojakým spôsobom. Buď staticky vo vode (vertikálne či horizontálne), alebo plávajú a spia počas prestávok podobných [[Siesta|sieste]].<ref>Bruce Hecker (2. 2. 1998). «How do whales and dolphins sleep without drowning?». Scientific American (v anglickom jazyku). 25. 3. 2009. «Do španielskeho jazyka preložená a  upravená verzia Miquelom Pontom na MareNostrum.org [1]».</ref>
 
== Výskum ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Morský_cicavec“