Japončina: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 3 636 bajtov ,  pred 3 rokmi
000000
(using svg is better)
(000000)
Značky: Vizuálny editor vulgarizmy; slang
<img alt="Google" height="92" id="hplogo" src="/images/branding/googlelogo/2x/googlelogo_color_272x92dp.png" srcset="/images/branding/googlelogo/1x/googlelogo_color_272x92dp.png 1x, /images/branding/googlelogo/2x/googlelogo_color_272x92dp.png 2x" style="padding-top:109px" width="272" onload="window.lol&amp;amp;&amp;amp;lol()">{{Infobox jazyk
{{Infobox jazyk
| Názov = Japončina
| Natívny názov = 日本語, nihongo
[[File:Nihongo ichiran 01-converted.svg|right|thumb|[[kana (písma)|Kana]]]]
 
== PísmoPísK. ==
'''Japončina''' (日本語, {{Audio|ja-nihongo.ogg|''Nihongo''}}) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov, '''japonské jazyky''' – je [[Jazyk (lingvistika)|jazyk]] z jazykovej skupiny [[japonsko-rjúkjuské jazyky|japonsko-rjúkjuských jazykov]] (pre tých, ktorí považujú [[rjúkjuština|rjúkjuštinu]] za nárečie japončiny, je japončina [[izolovaný jazyk]]).
=== Rod 5 a číslo 22 ===
 
:
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v [[Japonsko|Japonsku]], ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je [[aglutinácia|aglutinujúci jazyk]] s prvkami [[flexia|flexie]]. Integrálnou súčasťou japončiny je [[keigo]] – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter [[japonci|japonskej spoločnosti]]. Pomocou [[slovesné tvary|slovesných tvarov]] a špecifickej [[slovná zásoba|slovnej zásoby]] sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového [[akcent]]u, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v [[8. storočie|8. storočí]].
 
== Písmo ==
{{Hlavný článok|Japonské písmo}}
{{Hlavný článok|Prepis z japonského písma do latinky}}
 
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske [[ideogram|znakové]] [[písmo]] (po japonsky [[kandži]]) a dva [[sylabár]]y (slabičné abecedy) zvané [[hiragana]] a [[katakana]]. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo [[kandži]]. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou [[hiragana|hiragany]]. [[Katakana]] má funkciu našej ''kurzívy'' a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.
 
[[Kandži]] sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období [[Heian]] zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame [[kana]] (仮名).
 
[[Prepis z japonského písma do latinky|Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky ''rómadži'')]] sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.
 
Na zápis čísel sa používajú [[arabské číslice]], ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.
 
== Slovná zásoba ==
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z [[čínština|čínštiny]] alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého [[19. storočie|19. storočia]] prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z [[angličtina|angličtiny]].
 
== Gramatika ==
=== Rod a číslo ===
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď.
 
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.
 
:水をください。 Prosím si vodu.
:水を'''一杯'''ください。 Prosím si pohár vody.
:水を'''一本'''ください。 Prosím si fľašu vody.
 
{| class="wikitable" style="text-align:center; border-spacing:0px;border-collapse: collapse"
Anonymný používateľ