Algoritmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 77.234.235.156 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA |
||
Riadok 11:
Slovo algoritmus je odvodené od mena stredovekého matematika [[Muhammad al-Chorezmí|Muhammada al-Chorezmího]].
== Vlastnosti algoritmov ==
== Etapy algoritmizácie úloh ==▼
; ''Konečnosť (Rezultatívnosť)''
Každý algoritmus musí skončiť po vykonaní ''konečného'' počtu krokov. Tento počet krokov môže byť ľubovoľne veľký (podľa rozsahu a hodnôt vstupných údajov), ale pre každý jednotlivý vstup musí byť konečný. Postupy, ktoré túto podmienku nespĺňajú, sa môžu nazývať ''výpočtové metódy''. Špeciálnym príkladom nekonečnej výpočtovej metódy je ''reaktívny proces'', ktorý priebežne reaguje s okolitým prostredím.
; ''Determinizmus''
Každý krok algoritmu musí byť ''jednoznačne'' a ''presne'' definovaný; v každej situácii musí byť úplne zrejmé, čo a ako sa má vykonať, ako má vykonávanie algoritmu pokračovať. Pretože bežný jazyk zvyčajne neposkytuje úplnú presnosť a jednoznačnosť vyjadrovania, boli pre zápis algoritmov navrhnuté [[programovací jazyk|programovacie jazyky]], v ktorých má každý príkaz jasne definovaný význam. Vyjadrenie algoritmu v programovacom jazyku sa nazýva [[program]].
; ''Vstup''
Algoritmus zvyčajne pracuje s nejakými ''vstupmi'', veličinami, ktoré sú mu odovzdané pred začatím jeho vykonávania, alebo v priebehu jeho činnosti. Vstupy majú definované [[množina|množiny]] hodnôt, ktoré môžu nadobúdať.
; ''Výstup''
Algoritmus má aspoň jeden ''výstup'', veličinu, ktorá je v požadovanom vzťahu k zadaným vstupom, a tým tvorí odpoveď na problém, ktorý algoritmus rieši.
; ''Efektivita''
Všeobecne požadujeme, aby algoritmus bol ''efektívny'', v tom zmysle, že požadujeme, aby každá operácia požadovaná algoritmom, bola dostatočne jednoduchá na to, aby mohla byť aspoň v princípe prevedená v konečnom čase iba s použitím ceruzky a papiera.
; ''Všeobecnosť (hromadnosť)''
Algoritmus nerieši jeden konkrétny problém (napr. „ako vypočítať 3×7“), ale rieši všeobecnú triedu podobných problémov (napr. „ako vypočítať súčin dvoch celých čísel“).
Spracovanie informácií predstavuje proces, v ktorom sú konkrétne vstupné údaje pretvárané do výsledkov, ktoré možno použiť na riadenie a rozhodovanie. Ak chceme riešiť akúkoľvek úlohu na počítači, treba ju rozdeliť na celý rad prípravných prác – etáp.
Řádek 20 ⟶ 39:
'''Formulácia úlohy'''
Prvým predpokladom, aby sme danú úlohu mohli riešiť na počítači, je jej jasná a jednoznačná formulácia a identifikácia, ako aj ujasnenie cieľa, ktorý sledujeme riešením príslušnej úlohy. Za tým nasleduje tzv. formulácia problému, napr. matematickými prostriedkami (modelom), čiže problém musíme formalizovať pomocou nejakej sústavy vzťahov medzi premennými a konštantami. Formalizovanie konkrétnej úlohy si spravidla vyžaduje individuálny prístup, adaptáciu štandardných postupov, príp. nový typ
'''Analýza úlohy'''
| |||