Ekliptikálna sústava súradníc: Rozdiel medzi revíziami

Pri ekliptikálnej sústave súradníc tvorí základnú rovinu rovina dráhy [[Zem]]e: okolo Slnka, pretínajúca nebeskú sféru v najväčšej kružnici - [[ekliptika|ekliptike]], s pólmi severný pól ekliptiky P_e, a južný pól ekliptiky P'_e. Druhou základnou kružnicou je najväčšia kružnica na sfére, prechádzajúca pólmi ekliptiky a jarným bodom. [[Jarný bod]] ν je jedným z priesečníkov rovníka s ekliptikou. Druhým priesečníkom je [[jesenný bod]] Ω . Tieto priesečníky sa nazývajú [[bod rovnodennosti|body rovnodennosti]], ekvinokciálne body. Sklon ekliptiky k rovníku ε = 23°27'. V týchto bodoch vystupuje Slnko pri svojej zdanlivej dráhe na sfére na jar (okolo 21.3.) nad rovník a na jeseň (okolo 23.9.) zostupuje pod rovník. Jednou z dvoch súradníc ekliptikálnej sústavy súradníc je uhlová vzdialenosť telesa od ekliptiky meraná pozdĺž šírkovej kružnice telesa (hviezdy) od ekliptiky po hviezdu, a to kladne smerom k severnému pólu ekliptiky, záporne smerom k južnému pólu ekliptiky. Vyjadruje sa v stupňoch od 0° do 90° a nazýva sa [[ekliptikálna šírka]] β. Druhá súradnica vyjadruje uhlovú vzdialenosť šírkovej kružnice hviezdy od nulovej šírkovej kružnice prechádzajúcej jarným bodom. Je to [[ekliptikálna dĺžka]] λ hviezdy, meria sa v stupňoch od 0° do 360° od jarného bodu v smere zdanlivého pohybu Slnka po ekliptike (kladný smer). Ekliptikálne súradnice λ β spolu so sklonom ekliptiky s jednoznačne určujú polohu nebeského telesa vzhľadom na ekliptiku.