'''Nepriama demokracia''' (iné názvy: '''zastupiteľská demokracia''', '''reprezentatívna demokracia'''<ref>{{beliana|3|demokracia. In: ''[[Encyclopaedia Beliana]]''.|}}</ref>) predstavuje účasť [[občan]]ov na štátnej moci prostredníctvom zvolených zástupcov. V reprezentatívnej demokracii sa stretneme aj s typickými znakmi priamej demokracie, ako sú napríklad referendá. Ak je hlava štátu volená demokratickým spôsobom, potom sa jedná o demokratický štát.<ref>"Radical Revolution – The Thermidorean Reaction". Wsu.edu. 1999-06-06. Archived from the original on 1999-02-03. Retrieved 2010-08-22.</ref> Vo väčšine západných krajín je zavedený tento [[volebný systém]].<ref>Vincent Golay and Mix et Remix, Swiss political institutions, Éditions loisirs et pédagogie, 2008. ISBN 978-2-606-01295-3.</ref> Tento systém je po celom svete presadzovaný ako “jediná správna forma demokracie”.
Pre nepriamu demokraciu je charakteristické, že hoci zástupcovia sú volení občanmi aby zastupovali ich záujmy, majú stále právo na vlastný úsudok a na presadzovanie svojich vlastných politických názorov.<ref>Köchler, Hans (1987). The Crisis of Representative Democracy. Frankfurt/M., Bern, New York. ISBN 978-3-8204-8843-2.</ref> Toto je však aj dôvod, prečo mnohí ľudia kritizujú nepriamu demokraciu a poukazujú na jej kontraproduktívnosť.<ref>Fenichel Pitkin, Hanna (September 2004). "Representation and democracy: uneasy alliance". Scandinavian Political Studies. Wiley. 27 (3): 335–42. doi:10.1111/j.1467-9477.2004.00109.x.)</ref> Moc zástupcov je vo väčšine štátov vyhranená [[Ústava|ústavou]] alebo inými opatreniami, aby sa zachovala správna bilancia moci.
V západnom svete bola [[Rímska republika (staroveký Rím)|Rímska republika]] prvá, v ktorej bol systém nepriamej demokracie zavedený. Rímsky model vlády inšpiroval v priebehu rokov nespočetne veľa politikov. <ref>Livy, 2002, p. 34</ref>
