Fibrilácia predsiení: Rozdiel medzi revíziami

V menšine prípadov je príčina fibrilácie predsiení neznáma (idiopatická fibrilácia predsiení).  Najčastejšou príčinou fibrilácie predsiení je [[ischemická choroba srdca]], [[srdcové zlyhanie]], chlopňové chyby, artériová [[hypertenzia]], [[Kardiomyopatia|kardiomyopatie]]. Môže sprevádzať [[infarkt myokardu]]. Z ochorení iných orgánov je častou príčinou [[chronická obštrukčná choroba pľúcnapľúc]]. Je tiež pomerne typickým prejavom zvýšenej činnosti [[Štítna žľaza|štítnej žľazy]] (hyperthyreózy). Záchvat fibrilácie predsiení môže vyvolať únava, námaha, nedostatok spánku, alebo aj kofeín.

Zníženie výkonnosti srdca ako čerpadla v dôsledku straty funkcie predsiení pacienti vnímajú individuálne. V krajnom prípade môže viesť až k srdcovému zlyhaniu. Dlhotrvajúca neliečená fibrilácia predsiení môže spôsobiť posttachykardickú [[Kardiomyopatia|kardiomyopatiu]]. V nehybných srdcových predsieňach s pomalým prúdením krvi sa môžu tvoriť krvné zrazeniny ([[Trombus|tromby]]); ak sa uvoľnia, prúd krvi ich môže odniesť do tepien v dôležitých orgánoch, ktoré upchajú ([[embólia]]). Táto tzv. embolizácia je obávaná najmä v mozgových tepnách, pretože môže spôsobiť akútnu [[MozgovocievnaCievna mozgová príhoda|mozgovocievnucievnu mozgovú príhodu]] (mozgovú porážku) s ochrnutím, občas aj smrťou. Iným miestom, kde má embolizácia výrazné prejavy, sú tepny končatín. Riziko embolizácie je vysoké najmä u pacientov vo vysokom veku, s obehovým zlyhávaním, artériovou hypertenziou a cukrovkou a u tých, u ktorých sa už embolická príhoda vyskytla. Toto riziko vyjadrujú skórovacie systémy (napr. CHADS2), ktoré pomáhajú v identifikácii ohrozených pacientov.