|
plytké (do ☃☃) – takýchto zemetrasení je cez 81 % z celkového počtustredne hlboké (70 až ☃☃) – 11 %hlboké (300 až ☃☃) – 8 %Výskyt zemetraseníi zemskej kôry (nazývaných aj zlomy alebo dislokácie), kde dochádza k pohybu jednotlivých horninových blokov. Veľká väčšina taký
plytké (do ☃☃) – takýchto zemetrasení je cez 81 % z celkového počtustredne hlboké (70 až ☃☃) – 11 %hlboké (300 až ☃☃) – 8 %Výskyt zemetraseníi zemskej kôry (nazývaných aj zlomy alebo dislokácie), kde dochádza k pohybu jednotlivých horninových blokov. Veľká väčšina takýchto zlomov je umiestnená na okrajoch tektonických platní, kde dochádza k ich [[Tektonická platňa|interakcii s inými platňami]].medzi dvoma blokmi hornín, tvorenú dynamicky metamorfovanými horninami (mylonitmi, [[Metamorfóza (geológia)|tektonitmi]] až [[Metamorfóza (geológia)|pseudotachylitmi]]). Hrúbka zlomu je len niekoľko metrov, v porovnaní s jeho dĺžkou (až niekoľko sto kilometrov) je zanedbateľná. Zlomy sa vyskytujú na okrajoch litosférických platní, ale aj v ich vnútri. Niektoré vystupujú na povrch Zeme, no väčšina sa nachádza pod povrchom.Zemetrasenie nie je jedinou udalosťou na zlome – je len epizódou tektonického vývoja oblasti. Po uvoľnení nahromadenej energie (predtrasmi, hlavným zemetrasením a dotrasmi) sa celý cyklus opakuje. Hypocentrum a porušená časť zlomovej plochy však spravidla nebýva zhodná s predchádzajúcim zemetrasením.Seizmické vlnySeizmické vlny sú elastické vlny šíriace sa v zemskom telese, ktoré sú vyžarované v dôsledku šírenia sa trhliny na zlome. Sú jedným z prejavov zemetrasenia a pripadá na ne asi 30 % celkovej uvoľnenej energie (zvyšok sa spotrebuje posunom blokov, premenou energie na teplo a procesmi drvenia a premeny hornín). Okrem zemetrasenia ich môžu generovať aj fázové prechody v zemskom vnútri, dopady meteoritov, [[Fázová premena|svahové zosuvy]], ako aj ľudská činnosť (doprava, štarty rakiet, výbuchy a pod.). Výskum šírenia seizmických vĺn ma význam pre poznanie mechanizmu zemetrasenia a účinkov zemetrasení. Výskum priestorových vĺn poskytuje informácie o zemskom vnútre (seizmický model Zeme je najpresnejší).Dva základné typy seizmických sú povrchové a objemové seizmické vlny. Povrchové vlny sa šíria len v blízkosti zemského povrchu (majú amplitúdy nenulové len do určitej hĺbky, táto hĺbka závisí od periódy – napr. dlhoperiodické povrchové seizmické vlny s periódou okolo 200 s zasahujú do vrchného plášťa). Rozdeľujú sa na Raileighove a Loveove. Priestorové vlny sa môžu šíriť objemom zemského telesa a rozdeľujú sa na primárne (alebo P-vlny, pozdĺžne vlny), ktoré sa šíria celým telesom Zeme a sekundárne (S-vlny, priečne vlny), ktoré neprechádzajú tekutým vonkajším jadrom Zeme☃☃.Ako sa seizmické vlny šíria telesom (resp. po povrchu) Zeme, dochádza k ich postupnému [[Kmit#Tlmené kmity|tlmeniu]], t. j. premene mechnickej energie na iné formy a tým k postupnému zmenšovaniu ich amplitúdy počas šírenia. Je to dôsledok druhého termodynamického zákona, z ktorého vyplýva, že mechanická energia sa postupne mení na teplo.Fokálny mechanizmusPre seizmológov je dôležité poznať pri zemetrasení smer pohybu oboch blokov, ako aj orientáciu zlomovej plochy. Tieto parametre sa označujú ako fokálny mechanizmus☃☃. Pomocou fokálneho mechanizmu zemetrasenia možno popísať neelastickú deformáciu v oblasti, kde zemetrasenie vzniklo. Fokálny mechanizmus býva znázorňovaný na tzv. loptových diagramoch. Tieto diagramy možno získať tak, že kolmo na hypocentrum zemetrasenia a zároveň kolmo na smer pohybu blokov – zlom, je preložená myslená rovina, ktorá rozdelí priestor na 4 [[kvadrant]]y. Tieto kvadranty vymedzia dve protiľahlé oblasti, v ktorých dochádza ku [[kompresia|kompresii]] a dve oblasti, kde dochádza k [[extenzia|extenzii]]☃☃. Na zistenie, v ktorej oblasti prebieha tenzia a kde kompresia, je potrebné poznať niektoré informácie zo seizmogramov ale aj geológiu oblasti, hlavne orientáciu zlomu, na ktorom došlo k pohybom. Oblasti, kde bol ako prvý zaznamenaný nástup P-vĺn v kladnom zmysle (hore) sa nachádzajú v kompresnom sektore, naopak ak bol nástup vlny záporný (dole) ide o dilatačný segment☃☃.Energia zemetrasenia a jeho veľkosťEnergiu uvoľnenú zemetrasením, resp. tú jej časť, ktorá sa vyžiari seizmickými vlnami zaznamenávajú seizmometre na seizmogramy. Účinky na ľudí a stavby merajú makroseizmické stupnice intenzity a na odhad veľkosti uvoľnenej energie sa používa magnitúdo a seizmické momenty.Makroseizmické účinky zemetraseniaProblémom vyššie uvedených magnitúd je ich nepresnosť (resp. nemerateľnosť [[moment]]u) pri veľkých zemetraseniach. Je to spôsobené tým, že amplitúda seizmickej vlny s vlnovou dĺžkou menšou ako rozmery poruchovej časti zlomu sa s plochou poruchy (teda aj so zväčšujúcou sa energiou) nezväčšuje. Túto chybu rieši momentové magnitúdo (MW), ktoré sa vypočítava nasledovne:☃☃kde M0 je seizmický moment vyjadrený vzťahom:☃☃A je plocha porušenej časti zlomuD je priemerná hodnota výslednej diskontinuity.Energia zemetraseniaNa odhad energie, uvoľnenej vo forme seizmických vĺn sa používa približný empirický vzorec:☃☃Tento vzorec možno dobre využiť na porovnanie zemetrasení s magnitúdom x a x + 1. Energia zemetrasenia s magnitúdom x + 1 je väčšia 31,6-krát. Pri najväčšom známom zemetrasení v Čile v roku 1960 sa uvoľnilo (vo forme seizmických vĺn) miliónkrát viac energie, ako pri výbuchu atómovej bomby v Hirošime. Je to najväčšie jednorazovo uvoľnené množstvo energie pri krátkodobom fyzikálnom procese na Zemi.Meranie zemetrasení☃☃Seizmické sieteSeizmogram zaznamenáva vertikálne aj horizontálne pohyby (v smere sever-juh a východ-západ) a predstavuje úplnú informáciu o pohybe pôdy na určitom mieste v určitom časovom intervale. Čo však nie je možné z takéhoto záznamu zistiť, je správanie sa seizmických vĺn medzi ohniskom zemetrasenia a umiestnením seizmogramu. Na takéto účely sa používa sústava viacerých seizmometrov – tzv. seizmická sieť. Na lokalizáciu ohniska zemetrasenia sú potrebné záznamy z najmenej troch seizmometrov (seizmických staníc), pričom ohnisko zemetrasenia sa nachádza v priesečníku kružníc, ktorých stred je definovaný polohou seizmickej stanice a polomer vzdialenosťou ohniska od stanice.Siete sa rozdeľujú na globálne, národné, regionálne a lokálne. Globálnu sieť seizmogramov predstavuje napr. Svetová sieť štandardných seizmografov (WWSSN), ktorá bola vybudovaná v 60. rokoch 20. storočia a pozostáva z viac ako 100 seizmických staníc v 60 krajinách sveta.Národné siete sú zriaďované jednotlivými krajinami (niektoré už fungujú viac ako 100 rokov). Údaje národných sietí sa priebežne zasielajú a vyhodnocujú v medzinárodných centrách (napr. Medzinárodné seizmologické centrum v Newbury vo Veľkej Británii). Regionálne a lokálne siete (rozdiel je vo veľkosti monitorovanej plochy ☃☃ regionálnej až po ☃☃ lokálnej siete) slúžia na monitorovanie určitej oblasti (napr. okolia aktívneho zlomu, alebo dôležitých stavieb – elektrární, mostov, priehrad).Následky zemetraseniaOtrasy zemského povrchuPohyb pôdy na určitom mieste zemského povrchu je hlavným prejavom zemetrasenia, výsledkom týchto pohybov vo vzťahu k civilizácii je poškodenie budov a iných stavieb. Výška poškodenia závisí od niekoľkých faktorov – ohniska zemetrasenia, prostredia medzi ohniskom a danou lokalitou a od geologickej, príp. topografickej charakteristiky samotnej lokality. Pohyby pôdy najviac ovplyvňujú povrchové seizmické vlny (tzv. Rayleighove vlny).Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu prejavov zemetrasenia v určitej lokalite sú geologické pomery a topografia povrchu. Nepríjemným javom je lokálne zosilnenie seizmických vĺn prechodom cez vrstvy napr. nespevnených sedimentov (čo bolo príčinou katastrofického zemetrasenia, ktoré zasiahlo mexické hlavné mesto Mexiko v roku 1985). Iné lokálne zosilnenia predstavujú napr. zosilnenie na vrchole kopca, prechod seizmických vĺn z tvrdších do mäkších hornín.Vibrácie ZemeVeľké zemetrasenia (s magnitúdom Mw > 6,5) rozkmitajú teleso Zeme. Tento jav je známy ako EFO (z angl. Earth's free oscillation) a prvýkrát bol zdokumentovaný pri veľkom čilskom zemetrasení v roku 1960. Zemské teleso kmitá sféroidálne (podobne ako kmitá futbalová lopta po náraze), radiálne (rytmické zväčšovanie a zmenšovanie povrchu Zeme) a toroidálne (dochádza k strižným pohybom paralelným k povrchu Zeme).Sekundárne účinky zemetraseníK sekundárnym prejavom zemetrasení patria cunami a rôzne zosuvy a závaly, skalné zrútenia, resp. zrútenia celých skalných a sutinových lavín, bahnotoky, vznik trhlín, alebo prepadov v pôde, ktoré môžu mať za následok ničivé požiare a záplavy spôsobené poškodením elektrického vedenia, resp. hrádzí, najmä v oblastiach, kde neboli stavby konštrukčne prispôsobené možným následkom zemetrasení. Príkladom môže byť zemetrasenie v San Franciscu roku 1906, kde najväčšie škody spôsobili požiare, ktoré v prevažne drevenom meste nastali po prerušení plynových potrubí. Správny výber bezpečných stavebných konštrukcií, ktorý by mal byť presne stanovený legislatívou, tak môže nebezpečenstvo sekundárnych efektov zemetrasení výrazne zredukovať.Cunami☃☃Termín cunami označuje jednu alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine mora, ktoré vznikajú pri silnom podmorskom zemetrasení, podmorskom zosuve alebo dopade meteoritu do mora alebo jeho blízkosti. Energia cunami je konštantná a závisí od jej [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jej výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. Vlnová dĺžka cunami je veľmi veľká, v rade stoviek kilometrov, čo určuje jej správania. Vlna s tak dlhou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v jednotkách až desiatkach cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky ☃☃ a viac. Vďaka veľmi dlhej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie. Najhoršie dôsledky zemetrasení v prímorských oblastiach spôsobujú práve vlny cunami. Cunami môže vzniknúť aj v dôsledku vzdialených zemetrasení, napr. zemetrasenia v Čile spôsobili cunami, ktoré zasiahli Havaj a Japonsko☃☃.Ostatné sekundárne účinky zemetraseníVeľmi nebezpečnými následkami zemetrasení sú požiare. Nebezpečné sú najmä v oblastiach so sieťou plynových potrubí alebo v oblastiach s výstavbou drevených budov. Ich umocnenie spôsobuje narušenie vodovodných potrubí, ktoré sťažujú hasenie požiarov. Požiare zapríčinili najviac obetí pri zemetrasení v San Franciscu (1906), Tokiu (1923) alebo Kóbe (1995)☃☃.Skvapalnenie [[vodovod|piesku]], [[vodovod|siltu]] alebo ílov je ďalším z faktorov zvyšujúcich škody po zemetraseniach. Seizmické vlny môžu mať za následok tixotropiu niektorých nespevnených sedimentov, ktoré môžu skvapalnieť. K takýmto škodám došlo počas zemetrasenia v Messine na Sicílii v roku 1908, kde zahynulo vyše 100 tisíc ľudí☃☃. Podobné následky mali zemetrasenia v Mexiku v roku 1985, kde došlo k znásobeniu zemetrasných vĺn 8 až 50-krát v dôsledku skvapalnenia jazerných sedimentov, na ktorých stálo mesto. Podobne boli znásobené následky zemetrasenia s magnitúdom 8,4 ☃☃ od Anchorage, ktorého obytná výstavba bola založená na tixotropických Bootleggerských íloch☃☃.Zosuvy, skalné zrútenia alebo prepadnutia podzemných priestorov (vrátane baní) sú tiež bežným javom súvisiacim so zemetraseniami, často sa prejavujú po hlavných otrasoch a dotrasoch. Veľmi nebezpečným sekundárnym efektom sú nákazlivé choroby a vystavenie obyvateľstva nepriazni počasia po tom, čo veľké množstvo ľudí stratí strechu nad hlavou alebo je poškodená dôležitá infraštruktúra v krajine. Choroby sa šíria nielen kvôli nižším štandardom hygieny pri prerušených vodovodných potrubiach, ale môžu byť tiež vážnym problémom najmä v tropických oblastiach, kde ľudia začnú používať provizórne, často znečistené zdroje [[hygiena|vody]]. Nákazlivé choroby sú tiež časté pri veľkom množstve obetí a mŕtvych tiel uväznených v troskách. Známa je napríklad epidémia cholery po zemetrasení na Haiti v roku 2010. Iným problémom bola nadchádzajúca zima po zemetrasení v Spitaku v Arménsku v roku 1988, kde veľkému množstvu ľudí bez strechy nad hlavou chýbalo teplé oblečenie alebo zateplené stany. Zemetrasenie môže mať za následok celkové odrezanie oblasti od zásobovania a štátnej moci. V mnohých oblastiach musí po zemetraseniach zaisťovať poriadok armáda aby ochránila postihnuté obyvateľstvo a jeho majetok pred rabovaním.Predpovedanie zemetraseníPredpovedanie zemetrasení v určitom čase na určitom mieste je takpovediac nereálna záležitosť. Aj keď existujú určité náznaky ako zmeny elektromagnetického poľa Zeme, zvýšený únik radónu, zníženie hladiny podzemných vôd, alebo anomálne správanie sa zvierat, tieto javy nie sú pravidelným sprievodcom zemetrasení, preto na nich založené predpovede sú často nepresné (a často hraničia až so šarlatánstvom). Seizmológovia oveľa radšej používajú mapy seizmických rizík s uvedením pravdepodobnosti výskytu zemetrasenia v určitom čase na určitom mieste – to však už nejde o predpoveď.V Číne úspešne predpovedali príchod zemetrasenia v roku 1975 na základe pozorovania zmien hladiny spodných vôd, zmien v správaní sa zvierat a meraní predtrasov. No už v roku 1976 vôbec nezachytili príznaky zemetrasenia v Tangšane, ktoré si vyžiadalo cez 240 000 obetí (podľa niektorých zdrojov až niečo cez pol milióna).Zmeny v chemickom zložení minerálov deformačnej zóny, resp. zmeny fyzikálnych vlastností hornín by boli dobrým indikátorom budúceho zemetrasenia, no ich sledovanie je prakticky nerealizovateľné. Ak uvážime dĺžku zlomovej zóny niekoľko sto kilometrov, je takáto akcia nad možnosti vedeckých kapacít. Negatívne tiež vystupuje fakt, že väčšina zlomov je lokalizovaná pod zemským povrchom a odber vzoriek by bol dosť problematický.Jediná použiteľná metóda je detekcia primárnych vĺn, ktoré sú nedeštruktívne a sú rýchlejšie ako sekundárne. No príchod ničivých S vĺn sa oneskoruje (v závislosti od vzdialenosti od ohniska a hĺbky zemetrasenia) len o niekoľko sekúnd (v prípade vzdialených zemetrasení o desiatky sekúnd). Napriek tomu existujú patentované technológie na varovanie pred zemetraseniami založené na tomto princípe, známa ako Quake Guard alebo Quake Alarm.Seizmické ohrozenieSeizmické ohrozenie predstavuje pravdepodobnosť výskytu seizmickej aktivity určitej úrovne na určitej lokalite v určitom čase. Odvodená veličina je seizmické riziko, ktoré určuje pravdepodobnosť vzniku škody pri seizmickom ohrození a seizmicita je pravdepodobnosť výskytu zemetrasenia s určitým magnitúdom v určitom čase v určitej zóne.Pre účely stavebných noriem o seizmických zaťaženiach je seizmické ohrozenie charakterizované hodnotami špičkového zrýchlenia (v m/s2). Voľba času v definícii závisí od charakteru (a životnosti) stavieb. Pre bežné stavby je na 90% pravdepodobnosť nepresiahnutia zvolenej úrovne seizmického pohybu záujmovým obdobím 50 rokov (pre lokality jadrových elektrární až 1 000 rokov). Na Slovensku sa seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií bežných stavieb riadi normou STN 730036.V krajinách s veľkým výskytom veľkých zemetrasení má určenie seizmického ohrozenia význam aj pre civilnú ochranu. Na základe hodnôt jednotlivých charakteristík seizmického ohrozenia sa vypracovávajú štúdie seizmického rizika (pri určitej hodnote seizmického pohybu), čo pomáha pri plánovaní a organizácii záchranných prác.Seizmické ohrozenie SlovenskaZemetrasenia sú na Slovensku pomerne ojedinelým javom, v porovnaní s Poľskom a Českom je miera seizmického ohrozenia väčšia a považovaná za strednú. Od roku 1043 je na území Slovenska evidovaných viac ako 650 zemetrasení s makroseizmickými prejavmi. Najsilnejšie boli zemetrasenia v rokoch 1443 (s epicentrom na strednom Slovensku – oblasť Banskej Štiavnice a [[1043|Kremnice]]), 1763 (epicentrum v Komárne) a 1906 (epicentrum v Dobrej Vode)☃☃. Pre posledné zemetrasenie existujú aj seizmické záznamy – otrasená oblasť zasahovala do Rakúska, Maďarska a Česka.V [[Banská Štiavnica|Západných Karpatoch]] sú zemetrasenia tektonickými dozvukmi treťohornej horotvornej činnosti súvisiacej so zrážkou bloku Alcapa a [[Európska platforma|Európskej platformy]] a tiež v dôsledku poklesu [[Rakúsko|Panónskej panvy]]. Na základe údajov seizmogramov, ako aj geologického prieskumu bolo na území Slovenska vyčlenených 6 ohniskových zón: oblasť Malých Karpát od [[Európska platforma|Bratislavy]] po [[Európska platforma|Vrbové]] (najmä Pernek-Modra, Dobrá Voda); oblasť Trenčín-Žilina; oblasť Tatier, Podhalia, stredného a severného Spiša; oblasť Komárna; oblasť Stredného Slovenska okolo Banskej Bystrice; a oblasť [[Zemplín]]a[[Vrbové]] (najmä [[Pernek]]-[[Modra]], Dobrá Voda); oblasť [[Trenčín]]-[[Žilina]]; oblasť [[Tatry|Tatier]], [[Podhalie|Podhalia]], stredného a severného [[Spiš (región)|Spiša]]; oblasť [[Komárno|Komárna]]; oblasť Stredného Slovenska okolo [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]; a oblasť [[Zemplín]]a a [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]]<ref>Madarás, J., Fojtíková, L., 2009, [http://www.geologickykongres.eu/SGK09/abstrakty/Madaras_SGK09.pdf Seizmická aktivita na Slovensku vo vzťahu k tektonike.] in Zborník abstraktov Spoločného geologického kongresu Slovenskej a Českej geologickej spoločnosti. ŠGÚDŠ, Bratislava, s. 120 – 121</ref>.
=== Predchádzanie zemetraseniam ===
V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch minulého storočia]] prebehol v [[Denver]]i v americkom štáte [[Colorado (štát USA)|Colorado]] pokus, pri ktorom boli do zlomovej zóny navŕtané vrty, do ktorých bola napumpovaná [[voda]]. Výsledkom tohto experimentu bola séria menších zemetrasení. Experiment bol založený na tom, že voda ako ''„mazivo“'' znížila trenie v kontaktnej zóne horninových blokov, čím došlo k ich uvoľneniu. Cieľom bolo poukázať na možnosti znižovania rizika, resp. znižovania veľkosti zemetrasenia. Bohužiaľ daný proces je z vyššie uvedených dôvodov (hĺbka zlomu – najhlbší vrt na Zemi má len niečo cez {{km|12|m}} – {{m|12262|m}}, lokalita polostrov [[Kola (polostrov)|Kola]] v [[Rusko|Rusku]], {{km|10|m}} západne od mesta [[Zapoľarnij]]) použiteľný iba vo veľmi obmedzenom okruhu potenciálnych ohnísk.
== Veľké zemetrasenia ==
V nasledujúcich tabuľkách je uvedených desať najväčších zemetrasení, spracovaných podľa [[Geologická služba Spojených štátov|USGS]] od roku [[1900]]. Absolútne najväčším zemetrasením, čo sa týka počtu obetí, bolo zemetrasenie v roku [[1556]] v [[Čína|Číne]], kde zahynulo približne 830 000 ľudí.
=== Podľa počtu obetí (10 najväčších) ===
{| class="wikitable" align="center" width="100%"
|-
| bgcolor="#77BBDD" width="5%" align="left"|Pozícia
!| bgcolor="#77BBDDEEEEEE" widthalign="55%right" align="left"|Lokalita110 000
!| bgcolor="#77BBDD" width="15%EEEEEE" align="right" |Počet obetí7,3
!| bgcolor="#77BBDD" width="5%EEEEEE" align="right" |Magnitúdo5. október 1948
! bgcolor="#77BBDD" width="20%" align="right"|Dátum
|-
! bgcolor="#CCDDEE" align="left"|1.
| bgcolor="#CCDDEE" align="left"|[[Čína]], [[Tang-šan]]
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|255 000 *
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|7,5
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|27. júl 1976
|-
! bgcolor="#EEEEEE" align="left"|2.
| bgcolor="#EEEEEE" align="left"|[[Indický oceán]], severne od [[Sumatra|Sumatry]], pozri [[zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasenie v Indickom oceáne v roku 2004]]
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|227 898
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|9,1
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|26. december 2004
|-
! bgcolor="#CCDDEE" align="left"|3.
| bgcolor="#CCDDEE" align="left"|[[Čína]], [[Ning-šia]]
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|200 000
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|7,8
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|16. december 1920
|-
! bgcolor="#EEEEEE" align="left"|4.
| bgcolor="#EEEEEE" align="left"|[[Haiti (štát)|Haiti]], [[Port-au-Prince]], pozri [[Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010|zemetrasenie v Haiti na roku 2010]]
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|230 000 **
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|7,0
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|12. január 2010
|-
! bgcolor="#CCDDEE" align="left"|5.
| bgcolor="#CCDDEE" align="left"|[[Japonsko]], [[Kantó (región)|Kantó]]
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|142 800
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|7,9
| bgcolor="#CCDDEE" align="right"|1. september 1923
|-
! bgcolor="#EEEEEE" align="left"|6.
| bgcolor="#EEEEEE" align="left"|[[Sovietsky zväz]] (dnes [[Turkménsko]], [[Ašchabad]])
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|110 000
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|7,3
| bgcolor="#EEEEEE" align="right"|5. október 1948
|-
! bgcolor="#CCDDEE" align="left"|7.
|
