Trombóza: Rozdiel medzi revíziami

'''Trombóza''' je tvorba krvných zrazenín na stenách ciev. Takáto zrazenina sa nazýva [[#trombus|trombus]]. Môže cievu podstatne zúžiť alebo až uzatvoriť. V prípade [[Tepna|tepnovej]] (artériovej) trombózy tak dochádza k ischémii (nedokrveniu) časti tela, ktorú postihnutá tepna zásobuje krvou. V prípade [[Žila|žilovej]] (venóznej) trombózy krv z postihnutej časti tela dostatočne neodteká, a jej hromadenie vedie k [[Opuch|opuchu]]. Tlak silného opuchu môže niekedy viesť až k [[Ischémia|ischémii]] (nedokrveniu). Krvná zrazenina - trombus sa môže časom uvoľniť. V tom prípade je unášaná prúdom krvi, kým neuviazne v niektorej cieve, ktorú čiastočne alebo úplne upchá. Tento dej sa nazýva [[embólia]] a upchávajúca zrazenina má meno [[embolus]]. Opakované, spravidla menšie embólie nemusia byť rozpoznateľné, ale časom spôsobujú poškodenie orgánov. Takýto dej sa nazýva embolizácia alebo tromboembolizmus.

 

Ako trombus sa označuje krvná zrazenina. V širšom zmysle slova sa môže jednať o akúkoľvek krvnú zrazeninu, väčšinou sa však myslí  zrazenina, vznikajúca na nepatričnom mieste, teda vnútri cievy. Krvná zrazenina, vznikajúca mimo cievy sa označuje ako koagulum (ale podľa niektorých výkladov sa takto označuje posmrtne vzniknutá krvná zrazenina; označenie trombus sa potom vyhradzuje pre zrazeniny, ktoré vznikli počas života organizmu).

 

[[Zrážanie krvi]] krvi je mechanizmus, ktorým  organizmus zabraňuje vykrvácaniu pri poranení. Podieľajú sa ňom dva základné mechanizmy: prvým je aktivácia [[Trombocyt|trombocytov]] (krvných doštičiek) pri styku s poškodenou vnútornou výstelkou cievy (endotelom). Prostredníctvom špecifických glykoproteínov - receptorov v bunkovej membráne trombocytov a s uvoľnením špecifických látok z ich vnútra dochádza k adhézii (priľnutiu) trombocytov na poškodenú cievnu stenu  a ich agregácii (zhlukovaniu), čím je položený základ krvnej zrazeniny (primárna hemostatická zátka), ktorá je ďalej spevnená vláknami bielkoviny fibrínu. Súčasne dochádza k stiahnutiu  poškodenej cievy, čím sa uľahčí uzatvorenie poranenia. Fibrín vzniká druhým základným mechanizmom zrážania krvi, plazmatickou koaguláciou, čo je reťazec aktivácie plazmatických špecifických bielkovín (koagulačných faktorov), smerujúci k tvorbe kľúčovej látky, trombínu, ktorá riadi premenu fibrinogénu na fibrín. Do procesu zrážania krvi sa dá zasiahnuť liekmi, ktoré obmedzujú zhlukovanie trombocytov - antitrombotikami a liekmi, ktoré bránia vzniku trombínu - antikoagulanciami.

 

Aby bol proces zrážania krvi obmedzený len na miesto, kde je potrebný a krv sa nezrážala v cievach, slúži systém prirodzených inhibítorov koagulácie. Udržanie tekutosti krvi pri súčasnej schopnosti vytvoriť zrazeninu v prípade potreby je jemne vyvážený proces. Narušenie rovnováhy vedie buď k trombóze, alebo naopak k zvýšenej krvácavosti. K rozpusteniu nepotrebnej zrazeniny slúži fibrinolytický systém, ktorého ústrednou látkou je proteolytický enzým plazmín, ktorý vzniká pôsobením ďalších látok - aktivátorov - z neaktívnej formy plazminogénu. Plazmín rozpúšťa (lyzuje) už vytvorený fibrín (výsledkom sú tzv. fibríndegradačné produkty, napríklad D-diméry, ktorých zvýšená hladina v krvi sa používa ako ukazovateľ prítomnosti trombu v krvnom riečišti). Lieky, ktoré aktivujú fibrinolýzu, sú najúčinnejšou liečbou ochorení, spojených s trombózou, ale súčasne aj najrizikovejšie pre možnosť vyvolania závažného krvácania.

 

== Príčiny ==

Zvýšený sklon k trombóze majú ľudia, ktorí majú vrodený nedostatok alebo chybné zloženie niektorej z desiatok látok,  ktoré sa zúčastňujú na procese zrážania krvi a jeho regulácii. Zvýšenú zrážanlinosť krvi (hyperkoagulačný stav, trombofília) a  sklon k trombóze majú napríklad jedinci s rezistenciou k proteínu C, nedostatočnú zrážanlivosť krvi (koagulopatiu) majú napríklad pacienti s hemofíliou (nedostatkom faktora VIII. alebo IX.). Poruchy zrážanlivosti krvi môžu byť aj získané, v rámci mnohých ochorení (napríklad trombocytopénia - nedostatočný počet trombocytov, porucha tvorby koagulačných faktorov pri cirhóze a iných chorobách pečene).

 

 

== Príznaky a diagnostika ==

Príznaky trombózy sú špecifické pre postihnuté orgány a úseky cievneho riečišťa. Dôsledkom artériovej (tepennej) trombózy je spravidla nedokrvenie orgánu. V prípade postihnutia končatiny je bledá, prípadne cyanotická (fialovo sfarbená), chladná, spravidla silno bolí a nedá sa na nej nahmatať pulz. Uzatvorenie prítoku krvi do časti mozgu spôsobuje často katastrofickú [[Cievna mozgová príhoda|cievnu mozgovú príhodu]] s poruchami vnímania až bezvedomím, prípadne ochrnutím časti tela, nezriedka náhlym úmrtím. Uzatvorenie [[Koronárna tepna|koronárnej tepny]] srdca spôsobuje [[infarkt myokardu]] so špecifickými príznakmi. Uzáver obličkovej tepny môže spôsobiť zlyhanie obličky, sietnicovej tepny slepotu oka atď. Väčšinou miernejšie príznaky má postihnutie brušných orgánov, ktoré bývajú zásobené krvou z viacerých artérii. Venózna (žilová) trombóza spravidla vedie k opuchu postihnutej končatiny, ktorý sa niekedy zistí len porovnaním jej hrúbky so zdravou končatinou. Bolesť býva väčšinou miernejšia. Trombóza vnútorných orgánov býva oveľa nenápadnejšia. Spoločným rizikom trombózy veľkých žíl je hrozba [[Pľúcna embólia|pľúcnej embólie]] so špecifickými príznakmi.

 

== Ochorenia, spôsobené trombózou ==

 

* [[Infarkt myokardu]] je väčšinou následkom trombózy v mieste prasknutého aterosklerotického plátu v koronárnej tepne srdca.

* [[Cievna mozgová príhoda]] máva rôzne príčiny, okrem krvácania z porušenej tepny a embolizácie trombu zo srdcových dutín môže byť spôsobená aj trombózou v mozgovom artériovom riečišti.

* Uzáver tepny na končatinách je pomerne častý, okrem postupujúcej [[Ateroskleróza|aterosklerózy]] a embolizácie trombu býva aj následkom miestnej trombózy.

 

* Trombóza v dutinách srdca -v ľavej srdcovej predsieni pri [[Fibrilácia predsiení|fibrilácii predsiení]] predsiení alebo nástenný trombus ľavej komory ako komplikácia infarktu myokardu je pôvodcom embolizácie do rôznych orgánov. Upchatie mozgovej tepny spôsobuje cievnu mozgovú príhodu, neliečená embólia do končatinovej tepny môže spôsobiť len mierne nedokrvenie, ale aj gangrénu a v konečnom dôsledku viesť k amputácii končatiny atď.

 

* [[Hlboká žilová trombóza]] žíl dolných končatín sa vyskytuje najmä v súvislosti s imobilitou pri závažnom ochorení, po úraze alebo operácii, alebo v dôsledku bezvládnosti. Niekedy postupuje až do panvových žíl. Je typickou príčinou pľúcnej embólie.

* Trombóza žíl hornej končatiny (námahová trombóza, Paget-Schroetterov syndróm) postihuje hlavne mladých ľudí, je spojená s fyzickou záťažou.

Liečba tepnovej trombózy sa riadi špecifickými pravidlami pri jednotlivých ochoreniach. Pri infarkte myokardu a cievnych mozgových príhodách sa dostáva do popredia fibrinolýza alebo mechanické odstránenie zrazeniny s cieľom čo najskôr spriechodniť uzatvorenú tepnu.

 

*[[infarkt myokardu]]

*[[žilová trombóza]]

* Rosenthahl, Lawrence: ''Atrial Fibrillation'' https://emedicine.medscape.com/article/151066-overview#showall Medscape, New York, aktualizované 10.04.2017, citované 3.12.2017 (po anglicky)

* Kondur, Ashok K.: ''Complications of Myocardial Infarction.'' https://emedicine.medscape.com/article/164924-overview#a11 Medscape, New York, aktualizované 18.12.2014, citované 6.12.2017 (po anglicky)

[[Kategória:Hematológia]]

[[Kategória:Choroby ciev]]