Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
opravy, upresnenia, zdroj
Starekolena (diskusia | príspevky)
upresnenia
Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor
Riadok 49:
V lete [[1311]] [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] začal obliehať Karolove hlavné mesto Budín, ten však útok odrazil. Krátko nato obyvatelia Košíc zavraždili [[Omodej Aba|Omodeja Abu]], jedného z hlavných stúpencov Karolovej vlády, ale Karol sa postavil proti jeho synom. Následkom toho sa jeho synovia spojili s Matúšom Čákom. V máji [[1312]] sa Karol rozhodol obliehať [[Šarišský hrad]], ale jeho útok bol odrazený a sám bol nútený vydať sa na ústup. Potom spojené vojská [[Omodejovci|Omodejovcov]] a Čáka pochodovali na [[Košice]], ale tam v krvavej [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] ([[12. jún]]) utrpeli Omodejovci porážku, keď Matúšove vojská nestihli prísť včas na pomoc. Po víťazstve zabral Karol sídla Omodejových synov v krajoch [[Abov (župa)|Abov]], [[Turnianska župa|Turňa]], [[Šarišská župa|Šariš]].
 
V roku [[1314]] vzal [[Devínsky hrad]] z nadvlády [[Rakúsko|Rakúska]], čerpal pritom z vnútorných sporov [[Rímskonemecká ríša|Svätej rímskej ríše]]. V prvej polovici roku [[1315]] zabral [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], ktorý mal v moci Matúš Čák. V tom čase si vzal za ženu ''Máriu Piastovskú'', dcéru bytomského vojvodu.
 
V priebehu mája [[1316]] Karol bojoval proti rodine pánov z [[Kysek]]u ([[Kőszegiovci]]). Zároveň niektorí magnáti vo východnej časti krajiny, vedení Kopaszom Borsom, sa proti nemu vzbúrili a uhorskú korunu ponúkli haličskému kráľovi Andrejovi, ktorý bol tiež potomkom kráľa Belu IV. Ich vojská však Karol porazil a obsadil ich hrady v Bihárskej, Solnockej, Boršodskej a Klužskej župe. V máji [[1317]] jeho vojská tiež potlačili vzburu synov Omodeja Abu, takžedobili teraz[[Nevytsky moholhrad]] pokoriť({{Súradnice|48.680833|22.409167|display=inline}} aj) hrada Matúšaobsadili Čáka nablízky [[Spiš (župa)|SpišUžhorod]]. Potom vojská obrátil proti Matúšovi Čákovi a dobil 3. novembra 1317 <nowiki/>i a [[Komárno]].
 
Karol zvýšil náklady na vojsko, financie pritom čerpal z konfiškácie cirkevného majetku. V roku [[1318]] dobyl a obsadil dŕžavy už zosnulých synov Ladislava Kána v Transylvánii.
 
Po smrti svojej prvej manželky sa oženil ovdovený Karol s [[Beatrix Luxemburská|Beatrix Luxemburskou]], dcérou rímskeho cisára [[Henrich VII. (Svätá rímska ríša)|Henricha VII. Luxemburského]] a sestrou českého kráľa [[Ján Luxemburský|Jána I.]] v Čechách, pravdepodobne v roku [[1318]]. V lete roku [[1319]] viedol svoje vojská proti Urošovi II.[[Srbsko|srbskému]] zokráľovi [[SrbskoŠtefanovi Uroš II. Milutin|SrbskaŠtefanovi Urošovi II Milutinovi]] , ktorý zabral južnú oblasť kráľovstva, a srbskému vojsku udelil pri [[Šabac|Mačve]]<!-- Mačva (maďarsky Macsó) región nazvaný podľa rovnomenného už neexistujúceho mesta v SRbsku. Terajšie cenntrum je mesto Šabac nachádza sa na hranici centrálneho Srbska a Vojvodiny (na rieke Save) v súčasnosti ako Mačviansky obvod. Pozri https://en.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Dva https://en.wikipedia.org/wiki/Banate_of_Macs%C3%B3 --> porážku. Po tomto víťazstve obsadil [[Belehrad]]<!-- zlý preklad z angličtiny. Dobil hrad v Mačve a taktiežasi územieMačva Banovinu (slonesky banát). OBsadil nie Belhrad ale Belehradsko, Banovina-->. V tom čase začal reorganizovať finančnú základňu kráľovskej moci vyhlásením, že jedine kráľ je oprávnený otvoriť nové colnice v kráľovstve.
 
Jeho druhá žena Beatrix a jej jediné dieťa zomreli pri pôrode [[11. októbra]] [[1319]]. Karol ovdovel už po druhý raz a jeho treťou ženou sa stala [[Alžbeta Piastovská|Alžbeta Poľská]], dcéra poľského kráľa [[Vladislav I. (Poľsko, 1320)|Vladislava I.]] [[6. júla]] [[1320]].
 
Smrť Matúša Čáka [[21. marca]] 1321, najmocnejšieho šľachtica a vzdorovateľa Karolovej moci, znamenala rozpad jeho provincií a Karolove vojsko mohlo do konca roka nadobudnúť všetky pevnosti zosnulého baróna. V januári [[1322]] sa vzbúrili mestá v [[Dalmácia|Dalmácii]]  [[Šibenik]] a [[Trogir]] proti vláde [[bán]]a [[Mladen II Šubić|Mladena Šubiča]], ktorého otec Pavol Šubić patril medzi prvých priaznivcov Karola Róberta. Viacero chorvátskych šľachticov (vrátane jeho brata Pavla II. Šubiča) sa tiež obrátilo proti Mladenovi a ich koalícia ho porazila v [[bitke pri Blisne]]<!-- Battle of Bliska --> (v súčasnosti [[Blizna Donja]], sídlo medzi [[Trogir|Trogirom]] a [[Klis]]). Karol túto situáciu plne využil, vtiahol do Dalmácie a bána Mladena SubičSubiča uväznil, čím posilnil svoj vplyv v Dalmácii a Chorvátsku.
 
[[Bratislava|Bratislavu]] dostala ako veno manželka jeho predchodcu [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III]], nemecká princezná [[Agneša Habsburská (1280)|Agneša Habsburská]]. Po prevzatí vlády, smrti Ondreja (1301) a odchode Agneši do Rakúska (1308) si Karol nárokoval aj Bratislavu, ktorú spravovali rakúsky vojvodca Rudolf po celé desaťročia.<ref name=":0" /> <ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Dvořák|meno=Pavel|titul=Zlatá kniha Bratislavy|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1995|isbn=9788022006743|url=https://books.google.sk/books?id=9Xd9AAAAMAAJ|poznámka=Google-Books-ID: 9Xd9AAAAMAAJ|jazyk=sk}}</ref> Už v roku 1312 Karol získal mesto <ref name=":1" />, v roku [[1314]] [[Devínsky hrad]] a Bratislavu aj s okolím mal pod kontrolou v roku 1322<ref name=":0" /> alebo[[1323]] výmenou za podporu, ktorú poskytol rakúskym vojvodom v boji proti cisárovi [[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovítovi IV.]]