|
[[Súbor:Hontianska parada 2003-DSC01169.JPG|thumb|Kroj z [[tekov]]ského regiónu]]
'''Kroj''' alebo '''ľudový odev''' označoval [[oblečenie]] [[ľud]]u žijúceho na [[dedina|dedinách]], ktorý sa v minulosti zaoberal prevažne [[roľníctvo]]m a [[pastierstvo]]m. Kroj slúžil ako ochrana proti [[klíma|klimatickým]] zmenám.
Na vznik a vývoj kroja vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, [[náboženstvo]] a svetonázor, styk s cudzinou a s historickou [[móda|módou]] vyšších spoločenských vrstiev. Okrem toho naň pôsobili i spoločenské funkcie – odlišoval sa odev pracovný, sviatočný, [[obrad]]ový i na iné príležitosti. Význam mali aj biologické znaky, príslušnosť k [[pohlavie|pohlaviu]] (muži, ženy), vek (deti, mládež, dospelí), stav a zadelenie do [[rodina|rodiny]] (slobodní, vydaté, ženatí, vdovy). Spojitosť viacerých faktorov vplývala aj na postupné utváranie krajových charakteristík kroja.
Materiál na zhotovenie kroja určovali prírodné podmienky a potreby. Spracúvali sa [[koža|kože]] a [[kožušina|kožušiny]]; z [[ľan]]u, [[konopí]] a z ovčej [[vlna|vlny]] sa dorábala [[priadza]], z ktorej sa tkali alebo plietli [[textil|textílie]]. Najstaršie dokumenty (9. – 11. stor.) o využití a spracúvaní týchto a iných surovín (kov, drevo) na odev, ako aj predstavy o jeho formách nám poskytujú archeologické, historické, jazykové a iné pramene. Odev obyvateľstva zostal nositeľom istých archaických foriem, ktoré sa v priebehu stáročí takmer nemenili.
Medzi vývojovo najstaršie časti mužského odevu patrí plátenná košeľa a gate, súkenné nohavice a rozličné druhy trojštvrťových a dlhých kabátov (kabanica, čuha, halena, širica, guba a pod.), z kožušín kožúšky, kožuchy, peleríny, čiapky. V ženskom odeve plátenná spodnica (rubáš), oplecko (rukávce), košeľa, zástera (obruštek), sukňa, čepiec, vlnené zástery, súkenné trojštvrťové kabátiky (kabanica, čužka), kožúšky a kožuchy. Sem patrí aj obuv a účesy.
Kroje sú dôkazom diferenciácie a drobenia predtým väčších [[región]]ov na menšie podregióny, resp. ich varianty a podvarianty. Nositeľom týchto krajových alebo lokálnych špecifík je popri iných výzdobných prvkoch [[výšivka]], jej techniky, ornamentika, farebnosť, kompozícia.
Na prelome 19. a 20. stor. mal slovenský kroj okolo 60 variantov a podvariantov. Líšili sa podľa množstva dekoratívnych prvkov, ktoré sa umiestňovali na mužskom i ženskom kroji, a to vo výšivke, v [[tkanivo|tkanivách]], [[čipka|čipkách]], šnurovaní a pod., v ich technikách, ornamentike, farebnosti.
Meniace sa hospodárske, spoločenské a politické podmienky v 20. stor., no najmä obidve svetové vojny a ich dôsledky urýchlili postupný prechod od tradičného kroja k mestskému odevu, ktorý v polovici 20. stor. prenikol do všetkých oblastí Slovenska. Dnes je mestský odev prevládajúcim typom oblečenia aj na dedinách.
== Galéria ==
|
