Ivan Korec: Rozdiel medzi revíziami

| Popis osoby = slovenský matematik, a pedagóg

Prof. RNDr. '''Ivan Korec''', DrSc. (* [[1. september]] [[1943]], [[Chynorany]] – † [[4. august]] [[1998]], [[Duchonka (stredisko)|Duchonka]];) pochovaný vbol [[Bánovce nad Bebravouslovensko|Bánovciach nad Bebravouslovenský]]) bol slovenský [[matematik]] a [[učiteľ|pedagóg]].

Po [[maturita|maturite]] na jedenásťročnej strednej škole v [[Partizánske|Partizánskom]] (r.[[1960]]), študoval v rokoch [[1960]]{{--}}[[1965]] [[matematika|matematiku]] a [[fyzika|fyziku]], od 3. ročníka špecializáciu [[matematická analýza]] na [[Prírodovedecká fakulta|Prírodovedeckej fakulte]] [[UniverzitaUniverzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].

Od ukončenia štúdia v roku [[1965]] až do roku [[1987]] pracoval na katedre [[algebra (disciplína)|algebry]] a [[teória čísel|teórie čísel]] Prírodovedeckej (od r. [[1980]] Matematicko-fyzikálnej) fakulty [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] ako [[asistent]], interný [[ašpirant]] ([[1967]]{{--}}[[1970]]), [[odborný asistent]] ([[1970]]{{--}}[[1981]]) a [[docent]] ([[1981]]{{--}}[[1987]]).

[[Akademický titul|Titul]] [[RNDr.]] získal roku [[1967]], vedeckú hodnosť [[CSc.]] v r. [[1972]], [[Doktor prírodných vied|doktora fyzikálno-matematických vied]] získal r. [[1988]]. [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Profesorom]] v odbore [[algebra]] a [[teória čísel]] sa stal r. [[1993]]. V r. [[1987]]{{--}}[[1998]] pracoval v Matematickom ústave [[Slovenská akadémia vied|SAV]] v [[Bratislava|Bratislave]] ako vedecký pracovník, od r. [[1988]] až do smrti ako vedúci vedecký pracovník.

Zomrel náhle a nečakane [[4. august]]a [[1998]] v rekreačnej oblasti [[Duchonka]]. Pochovaný je v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]].

Výrazný [[matematika|matematický]] [[nadanie|talent]] [[prof.]] Korca sa prejavil už na strednej škole, keď sa v [[maturita|maturitnom]] ročníku stal víťazom celoštátnej [[olympiáda (škola)|matematickej a fyzikálnej olympiády]], ako aj absolútnym víťazom prvého ročníka medzinárodnej [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]].

Vo svojej [[pedagóg|pedagogickej]] a [[vedec|vedeckej]]kej kariére sa okrem dôkladnej prípravy na plnenie [[pedagógia|pedagogických]] úloh, v ktorých nové prednášky z najnovších oblastí považoval za výzvu a skúšobný kameň svojich schopností, sa aj vo vedeckej činnosti zaujímal o zložité a náročné problémy, ktoré neraz dlhší čas vzdorovali úsiliu popredných [[matematici|matematikov]] o riešenie. Vyučoval niektoré disciplíny [[algebra|algebry]], [[matematická logika|matematickú logiku]], [[matematicka|matematické]] základy [[informatika|informatiky]]. Aj po prechode na Matematický ústav [[SAV]] ako externý pracovník [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky|Matematicko-fyzikálnej fakulty UK]] viedol špeciálne prednášky z [[matematická logika|matematickej logiky]] a [[informatika|informatiky]].

Svojou [[veda|vedeckou]] produkciou výrazne pozdvihol prínos [[Slovensko|Slovenska]] do svetovej [[matematicka|matematickej]] tvorby a obohatil štyri významné oblasti modernej [[matematiky]]: [[všeobecná algebra|všeobecnú algebru]], [[teória čísel|teóriu čísel]], [[matematická logika|matematickú logiku]] a [[informatika|informatiku]].

Publikoval 73 vedeckých prác, väčšinu v popredných svetových [[časopis]]och, 9 publikácií [[kniha|knižného typu]], vyše 40 odborných, popularizačných a informatívnych prác. Okrem originality v riešení komplikovaných problémov je pre jeho dielo charakteristickou črtou hlboké teoretické zovšeobecňovanie niektorých elementárnych [[teória|teórií]] na úrovni najnovších výdobytkov fundamentálnych [[matematicka|matematických disciplín]].

Do tejto sféry patrí napr. [[teória]] zovšeobecnených [[Pascalov trojuholník|Pascalových trojuholníkov]], ktorej venoval značnú pozornosť v poslednom období svojho života, ako hraničná [[teória]] všeobecnej [[algebra|algebry]], [[informatika|informatiky]] a [[matematická logika|matematickej logiky]]. Svetový ohlas jeho vedeckého diela dokumentovali mnohé pozvania na zahraničné prednáškové pobyty ([[Nemecko]] – [[Berlín]], [[Jena]], [[Rusko]] – [[Moskva]], [[Novosibirsk]], [[Fínsko]] – [[Turku]], [[Francúzsko]] – [[Clermont-Ferrand]], [[Paríž]] a i.).

V začiatkoch svojej [[vedec|vedeckej kariéry]] absolvoval študijný 6-mesačný Logický [[semester]] v Banachovom centre vo [[Varšava|Varšave]]. V r. [[1970]] získal 1. cenu v Súťaži mladých [[matematici|matematikov]].

V 70. rokoch venoval [[prof.]] Korec veľa [[čas|času]] a [[energia|energie]] aktivitám v rámci [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]] a študentskej vedeckej a odbornej činnosti. Viedol ho k tomu najmä hlboký a úprimný záujem o rozvoj nastupujúcich mladých talentov a vnútorné uspokojenie z tejto činnosti. Bol členom ÚV [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]] a Slovenskej matematickej spoločnosti. Čestný člen JSMF.