Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

'''Karol I. Róbert''' z Anjou (<!-- (tal. Caroberto) -->* [[1288]], [[Neapol]], [[Taliansko]] – † [[16. júl]] [[1342]], [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], [[Maďarsko]]) bol uhorský kráľ v rokoch [[1301]]/[[1307]]/[[1308]]{{--}}[[1342]]. Korunovaný bol v máji [[1301]], [[15. jún]]a [[1309]] a [[27. august]]a [[1310]].

Uhorskí magnáti mu prvý krát odovzdali korunu v roku [[1301]], ale aj napriek tomu bol korunovaný viackrát, pretože [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskú korunu]] mali jeho protivníci. VAž v roku [[13091308]] ho preto[[Uhorský snem]] vyhlásil za kráľa a v [[1309]] ho korunovali náhradnou korunou a v roku [[1310]] v [[Székesfehérvár|Stoličnom Belehrade]] už [[uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskou korunou]]. Aj tak ho ale uznala za kráľa len časť [[šľachta|šľachty]], tí najmocnejší oligarchovia[[Veľmož|veľmoži]] ho nepodporovali. Začalo obdobie sporov s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]] (viacnásobným uhorským [[Palatín|palatínom]]) a [[Omodejovci|Omodejovcami]] ale aj inými. Po ich porážke získal podporu mnohých ďalších šľachticov, ale až smrť Matúša Čáka roku 1321 mu otvorila bránu k zjednoteniu Uhorska pod svojou vládou, čo dosiahol v roku 1323.

Keď [[14. januára]] 1301 [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrej III.]] zomrel nevysvetlenou smrťou<ref name=":1" />, vymrela ním po meči panovnícka dynastia [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Karola Róberta v [[Ostrihom]]e 13. mája 1301 [[arcibiskup]] [[Gregor Bicskei]] korunoval náhradnou korunou, pretože [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanská koruna]] bola v rukách jeho protivníkov. [[Uhorský snem]] na jar 1301 neuznal jeho vládu<!-- aj ked je to citované zo slovenskej encyklopédie asi to nebol snem a asi to ani nebolo na jar 1301 ale niekedy 1300-1301. Pozri hu.wikipedia.org/wiki/Magyarországi_országgyűlések_listája --> a na trón sa v období feudálnej anarchie dostal [[Václav III.]], syn českého kráľa [[Václav II.|Václava II.]] z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]<ref name=":0" />. Mladý [[Václav III.|Václav III]]. (11 ročný) súhlasil so zvolením a zásnubami <!-- iný zdroj: zasnúbení boli od februára 1298  -->s dcérou [[Ondrej III. (Uhorsko)|mŕtveho panovníka Ondreja]] ''Alžbetou''. [[Václav III.|Václav III]]. bol korunovaný svätoštefanskou korunou v  [[27. augusta]] [[1301]] v [[Stoličný Belehrad|Stoličnom Belehrade]] ([[Székesfehérvár]]) arcibiskupom [[Ján Kaločský|Jánom Kaločským]], čím získal meno ''Ladislav V''.

Po Ottovom úteku už nezostal nikto, kto by Karolovi mohol konkurovať pri voľbe na trón. Situácia bola ale taká, že väčšinu krajiny ovládala svojvoľná šľachta a dokonca aj Karolovi údajní stúpenci ignorovali jeho privilégia (súdili a trestali, vydávali peniaze, vyberali dane a udržiavali vlastnú armádu<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=1. lecke: Károly Róbert uralkodása (1308-1342)|periodikum=történelem 6.osztályosoknak|url=http://tortenelem6.blog.hu/2009/01/24/1_lecke_karoly_robert_uralkodasa_1308_1342|dátum prístupu=2017-12-09|jazyk=hu-HU}}</ref>). Jeho pozíciu upevnil pápež [[Klement V.]], keď vyslal v júni [[1308]] svojho legáta, kardinála [[Gentile da Montefiore]], aby presvedčil Matúša Čáka uznať zvrchovanosť Karola ako kráľa. Ich stretnutie sa uskutočnilo v kláštore Kékes v [[Pilišské vrchy|Pilišskych vrchoch]] neďaleko [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehradu]]. Dopadalo úspešne, pretože [[27. novembra]] [[1308]] bol Matúš Čák prítomný na sneme v Bude[[Buda|Budíne]], kde bol Karol vyhlásený za uhorského kráľa.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kristó|meno=Gyula|titul=Károly Róbert családja|periodikum=AETAS - Történettudományi folyóirat|dátum=2005|číslo=4|strany=14–28|issn=0237-7934|url=https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=262597|dátum prístupu=2017-12-06|jazyk=Hungarian}}</ref> <ref name=":0" /> Pápežský legát dal korunovať Karola novou korunou arcibiskupom Tomášom z Ostrihomu [[15. júna]] [[1309]]. Konečne pod hrozbami pápežského legáta Ladislav Kán vydal korunu a Karol Róbert bol, už tretí raz, korunovaný [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanskou korunou]] [[27. augusta]] [[1310]] znova arcibiskupom z Ostrihomu v [[Stoličný Belehrad|Stoličnom Belehrade]] za účasti snemu.{{Hlavný článok|Bitka pri Rozhanovciach}}

V lete [[1311]] [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] začal obliehať Karolove hlavné mesto Budín, ten však útok odrazil. Krátko natopotom obyvatelia Košíc zavraždili [[Omodej Aba|Omodeja Abu]], jedného z hlavných stúpencov Karolovej vlády, ale Karol sa postavil proti jeho synom. Následkom toho sa jeho synovia spojili s Matúšom Čákom. V máji [[1312]] sa Karol rozhodol obliehať [[Šarišský hrad]], ale jeho útok bol odrazený a sám bol nútený vydať sa na ústup. Potom spojené vojská [[Omodejovci|Omodejovcov]] a Čáka pochodovali na [[Košice]], ale tam v krvavej [[Bitka pri Rozhanovciach|bitke pri Rozhanovciach]] ([[12. jún]] 1312) utrpeli Omodejovci porážku, keď Matúšove vojská nestihli prísť včas na pomoc. Po víťazstve zabral Karol sídla Omodejových synov v krajoch [[Abov (župa)|Abov]], [[Turnianska župa|Turňa]], [[Šarišská župa|Šariš]].

V roku [[1314]] vzal [[Devínsky hrad]] z nadvlády [[Rakúsko|Rakúska]], čerpal pritom z vnútorných sporov [[Rímskonemecká ríša|Svätej rímskej ríše]]. V prvej polovici roku [[1315]] zabral [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]], ktorý mal v moci Matúš Čák. V tom čase si vzal za ženu ''Máriu Piastovskú'', dcéru [[Bytom|bytomského]] vojvodu.

V priebehu mája [[1316]] Karol bojoval proti rodine pánov z [[Kysek]]u ([[Kőszegiovci]]). Zároveň niektorí magnáti vo východnej časti krajiny, vedení Kopaszom Borsom, sa proti nemu vzbúrili a uhorskú korunu ponúkli [[Halič (región)|haličskému]] kráľovi ''Andrejovi'', ktorý bol tiež potomkom kráľa Belu IV. Ich vojská však Karol porazil a obsadil ich hrady v Bihárskej, Solnockej, Boršodskej a Klužskej župe. V máji [[1317]] jeho vojská tiež potlačili vzburu synov Omodeja Abu, dobili [[Nevytsky hrad]] ({{Súradnice|48.680833|22.409167|display=inline}} ) a obsadili blízky [[Užhorod]]. Potom vojská obrátil proti Matúšovi Čákovi a dobil 3. novembra 1317 <nowiki/> [[Komárno]]. V roku 1317Karol dobil aj sídlo Kopasza Borsu hrad ''Adrián'' (maď. Adorján {{Súradnice|47.903691|23.127155|display=inline}} v Rumunsku v blízkosti súčasných maďarských a ukrajinských hraníc) <!-- v Zátisí = Tiszántúl or Transtisza --><ref name=":2" />. V týchto bojoch mustál po jeho boku aj rodák zo Zvolena pomáhalmagister [[Donč]] neskorší župan [[Zvolenská stolica|Zvolenskej stolice]] a správca  [[Komárno|Komárna]].

Karol zvýšil náklady na vojsko, financie pritom čerpal z konfiškácie cirkevného majetku. V roku [[1318]] dobyl a obsadil dŕžavy už zosnulých synov už zosnulého Ladislava Kána v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] (Transylvánii).

Smrť Matúša Čáka [[21. marca]] 1321, najmocnejšieho šľachtica a vzdorovateľa Karolovej moci, znamenalaznamenaa rozpad jeho provincií a Karolove vojsko mohlo do konca roka nadobudnúť všetky pevnosti zosnulého baróna. V januári [[1322]] sa vzbúrili mestá v [[Dalmácia|Dalmácii]]  [[Šibenik]] a [[Trogir]] proti vláde [[bán]]a [[Mladen II Šubić|Mladena Šubiča]], ktorého otec Pavol Šubić patril medzi prvých priaznivcov Karola Róberta. Viacero chorvátskych šľachticov (vrátane jeho brata Pavla II. Šubiča) sa tiež obrátilo proti Mladenovi a ich koalícia ho porazila v [[bitke pri Blisne]]<!-- Battle of Bliska --> (v súčasnosti [[Blizna Donja]], sídlo medzi [[Trogir|Trogirom]] a [[Klis]]). Karol túto situáciu plne využil, vtiahol do Dalmácie a bána Mladena Subiča uväznil, čím posilnil svoj vplyv v Dalmácii a Chorvátsku.