[[Súbor:Ivan Krasko (hrob v Lukovištiach).jpg|thumb|right|Hrob Ivana Kraska v Lukovištiach]]
Narodil sa v gemerských [[Lukovištia]]ch v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec [[Ján Botto]]. Študoval v [[Lukovištia]]ch (kde ho učil A. H. ŠkudddltétyŠkultéty), na maďarskom gymnáziu v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], na nemeckom gymnáziu v Sibiu ([[Rumunsko]]) a neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v [[rumunsko]]m [[Brašov (mesto)|Brašove]], kde aj v roku [[1896]] zmaturoval. Po maturite sa vrátil domov, kde pomáhal v podnikateľských aktivitách svojej rodine ([[1896]]–[[1897]] a [[1898]]–[[1900]] dozorca pri stavbe mlyna a vo voštinárni u J. Kováča na Teplom Vrchu) a kde v roku [[1914]] narukoval a vykonal si jednoročnú vojenskú službu. V roku [[1900]] sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva v [[Praha|Prahe]], ktoré úspešne dokončil v roku [[1905]]. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan, kde bol ako funkcionárom, tak i účastníkom v diskusiách, v ktorých sa preberala široká škála literárnych, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických problémov. Istý čas pracoval ako technický pracovník v cukrovare v dedine [[Klobuky]], neskôr v chemickej továrni v neďalekom [[Slaný|Slanom]]. V roku [[1914]] narukoval na východný front (dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici). Po roku [[1918]] navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal pracovať v administratívnych službách v [[Československo|Československu]]. [[1918]]–[[1927]] tajomník Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, [[1927]]–[[1938]] Krajinského úradu v Bratislave. Stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Prívrženec československej štátnosti, čechoslovakisticky orientovaný politik.
Okrem toho sa venoval i vedeckej práci v oblasti chémie, pričom mu bol v roku [[1923]] udelený titul doktor technických vied.
