Furkotské sedlo: Rozdiel medzi revíziami

'''Furkotské sedlo''' ({{vjz|pol|''Furkotna Przełęcz''}}, {{vjz|deu|''Furkotajoch''}}, {{vjz|hun|''Furkotahágó''}}) je široké sedlo medzi [[Furkotský štít|Furkotským štítom]] a [[Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)|Ostrou]], presnejšie medzi [[Malá Furkotská veža|Malou Furkotskou vežou]] a Furkotským štítom v hlavnom hrebeni rázsochy [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváňa]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]].<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref><ref name="Puškáš">{{Citácia knihy| priezvisko = Puškáš| meno = Arno| odkaz na autora =Arno Puškáš | titul = Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX| vydanie = 1 | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava| rok = 1988| isbn | kapitola = | strany =187 | jazyk = }}</ref>

Sedlo dostalo meno podľa polohy nad Furkotskou dolinou. Dávnejšie ho [[Mikuláš Sontág (1843)|Mikuláš Szontágh]] pomenoval Petrikovým sedlom {{--}} ''Petrikhagó''. Petrik bol profesorom chemickej technológie na budapeštianskej štátnej priemyslovej škole, neskôr jej riaditeľom a hlavným kustódom Priemyslového múzea v [[Budapešť|Budapešti]]. Bol podpredsedom turistického spolku ''Magyar Turista Egyesület''. Dobre poznal Vysoké Tatry. Petrik však neakceptoval tento názov.<ref name="Bohuš" />

Cez sedlo v lete prešli dávno pred horolezcami a turistami lovci kamzíkov, hľadači pokladov. Prví, ktorí zaznamenali prechod v zimných podmienkach [[14. apríl]]a [[1914]] boli Józef Lesiecki a Józef Oppenheim.<ref name="Puškáš" />

Cez sedlo nevedie značkovaný turistický chodník.<ref name="Puškáš" />

* [http://mapy.hiking.sk/?x=20.02425&y=49.166583 Poloha na turistickej mape]