Redaktor:Slovakiaopal/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
vyčistenie, duplicita, nepracuje sa Značka: vyprázdnenie |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:Slovakia opal -ring with opal - silver 926.jpg|náhľad|vpravo|Slovenský opál vyťažený po roku (r.2012)]]
'''Slovenské opálové bane''' sú medzinárodne významná lokalita pri krajskom meste Prešov, kde sa ťažil a ťaží '''[http://www.opalovebane.com/slovensky-opal/ Slovenský opál]''' <ref>https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%BD_op%C3%A1l</ref>.<ref name="upv-vestnik-2016-11-slovensky-opal" />
== Poloha ==
Lokalita sa nachádza na Východnom Slovensku v pohorí Slanské vrchy, nad obcou Červenica. Slovenské opálové bane sú vymedzené plochou CHLÚ (Chráneným ložiskovým územím) Červenica I.<ref> http://www.hbu.sk/sk/Chranene-loziskove-uzemia/Kosice.alej</ref>
== Banské revíry ==
Tieto banské revíry boli prenajímané po roku 1823 a boli určené pre súkromné podnikanie. Teritoriálny rozsah zafixovaný v bode 4. vyhlášky z roku 1823.
* Predbaňa, Libanka, Stráne, Stredná a Nižná Bučina, Libanka pri Orlovskej Studni 329 335 m''<sup>2</sup>''
* Šimonka, Šimonka-Laz 51 400 m<sup>2</sup>
* Dubník 45 662 m<sup>2</sup>
* Čolo 6 177 m<sup>2</sup>
* Lúčina 4 003 m<sup>2</sup>
* Paseky 3 960 m<sup>2</sup>
* Kunderov 3 600 m<sup>2</sup>
* Remety 7 200 m<sup>2</sup>
== História ==
[[Súbor:Najstaršia fotografia štôlne Jozef z dôb najväčšieho rozmach Opálových baní..jpg|náhľad|vľavo|Najstaršia fotografia štôlne Jozef (r. 1892)]]
Slovenské opálové bane staršie názvy - Dubnícke bane, Opálové bane v Dubníku v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie Červenicko-dubnícke opálové bane ''{{V jazyku|hun|A Vörösvágás - dubniki opálbányak}}, resp. Vörösvágás Dubniker Opálgruben'')<ref>http://www.minv.sk/?statny-ustredny-bansky-archiv</ref>. Prvá písomná zmienka o obci Červenica, spojená s opálom je z roku 1409. Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“. Najväčší opál menom „Harlekýn“<ref>http://www.ozdinminerals.com/kultoveMineraly/SR/OpaldrahyDubnik1.htm</ref> našli v roku holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.
Najslávnejšie obdobie zažili opálové bane za rodiny viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta, <ref>https://www.geni.com/people/Samuel-Johann-Nepomuk-Goldschmidt/6000000020868324099</ref> ktorý sídlil v osade Dubnik.<ref> http://www.opalovebane.eu/sk/lokalita/osada-dubnik/</ref> Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku Československej republiky.
Dejiny opálových baní do roku 1922 zdokumentoval významný slovenský historik, muzeológ a popularizátor vedy Štefan Butkovič v knihe ''História Slovenského drahého opálu z Dubníka''.<ref>https://books.google.sk/books/about/Hist%C3%B3ria_slovensk%C3%A9ho_drah%C3%A9ho_op%C3%A1lu_z.html?id=tA7YGwAACAAJ&redir_esc=y</ref>. Zlatý vek opálových bani pri obci Červenica pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne ''Jozef''.
== Súčasnosť ==
[[Súbor:Slovakiaopal štôlňa Jozef 2015.JPG|náhľad|vľavo|fotografia štôlne Jozef (r. 2014)]]
Po roku 1989 vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažia o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu. Dňa 19. mája 2010 bola v Prešove založená spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. Spoločnosť dostala povolenie na banskú činnosť - ťažbu opálu v DP Červenica v máji 2012, po čom v októbri toho roku nasledoval začiatok povrchovej ťažby drahého opálu na halde Viliam s názvom Monika. Stalo sa tak po viac ako 90. rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi, francúzskom konzorciu Bittner-Belangenay.
V Krajskom múzeu v Prešove bola otvorená stála expozícia Slovenského opálu, zameraná na dejiny opálových baní a súčasnosť. Expozícia je sprístupnená pre verejnosť od 6. júna 2016. Podzemie slovenských opálových baní je sprístupnené verejnosti od 1. júla 2015 cez štôlňu Jozef, prehliadky bane sú otvorené pre verejnosť celoročne.
Dňa 11. októbra 2016 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva SR zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku Slovenský opál. Dňa 10. novembra 2016 bol zaregistrované Osvedčenie o zápise zemepisného označenia výrobku „Slovenský opál“ v [[Svetová organizácia duševného vlastníctva|WIPO]] - Svetová organizácia duševného vlastníctva (World Intellectual Property Organization), pod registračným číslom 1061.
== Minerály ==
Od osady Dubník približne 500 m sa nachádza ortuťové ložisko Dubník - Hg rudy<ref>http://www.hbu.sk/sk/Chranene-loziskove-uzemia/Kosice.alej</ref>. Rumelka bola prvým nerastom, ktorý sa začal na tomto území ťažiť. Ťažba prebiehala od 15. do konca 18. storočia. V roku 2002 bola ukončená úloha Komplexné zhodnotenie zatvoreného ložiska Dubník - [[ortuť]]<nowiki/>ové ložisko Dubník. [[Cinabarit|Rumelka]] sa tu nachádza vo forme impregnácií s pyritom a [[markazit]]<nowiki/>om a tiež v podobe žiliek hrubých do 1,5 mm. Opál, ktorý sa ťažil na spomínaných banských revíroch, bol sprevádzaný [[minerál]]<nowiki/>mi [[hyalit]]<nowiki/>om, [[markazit]]<nowiki/>om, [[antimonit]]<nowiki/>om, [[limonit]]<nowiki/>om, [[alunogén]]<nowiki/>om, [[barit]]<nowiki/>om, [[:cs:Melanterit|melanterit]]<nowiki/>om, kašparitom, [[halotrichit]]<nowiki/>om a ďalšími minerálmi.
== Fauna ==
Súčasťou Slovenských opálových baní je [[Dubnícke bane|Chránený areál Dubnícke bane]], ktorý bol vyhlásený v roku 1964 na ochranu [[Netopiere|netopierov]]. V súčasnom období opálové bane sú domovom cca 4000 jedincov netopierov. V CHLÚ Červenica hibernuje 11 druhov: [[Podkovár veľký]] - Rhinolophus ferrumequinum [[Podkovár malý]] - Rhinolophus hipposideros [[Netopier veľký]] - Myotis myotis [[Netopier brvitý]] - Myotis emarginatus [[Netopier Blythov]] alebo ostrouchý - Myotis Blythii [[Netopier vodný]] - Myotis daubentonii [[Netopier pobrežný]] - Myotis dasycneme [[Netopier fúzatý]] - Myotis mystacinus [[Uchaňa čierna]] - Barbastella barbastellus [[Ucháč svetlý]] - Plecotus auritus [[Večernica pozdná]] - Eptesicus.
== Flóra ==
Opálové bane sú časťou pohoria [[Slanské vrchy]] podľa [[fytogeografického]] členenia radíme ich do oblasti západokarpatskej [[Flóra|flóry]] (Carpaticum occidentale) a do obvodu predkarpatskej flóry ([[Praecarpaticum]]). V extrémnych podmienkach hrebeňov nájdeme kyslé porasty [[Buk lesný|buk]]<nowiki/>ov obohatené o prítomnosť chvostníka jedľovitého, bielomachu sivého a [[Brusnica čučoriedková|čučoriedky obyčajnej]]. Pre celé územie sú charakteristické rozmanité druhy [[Orchidaceae|orchide]]<nowiki/>í, ktoré rastú všade roztrúsene. Vzácny je napríklad [[horec]] luskáčikovitý, kukučka vencová a mechúrik stromkovitý. Ozdobou vrcholu [[Šimonka (vrch)|Šimonky]] je prilbica pestrá podobná [[Prilbica modrá|prilbici]] modrej.
== Mapy ==
<gallery>
Mapa banských revirov Slovenské opálové bane.jpg|Banský revír Libanka rok 1880
Šachta Fedó Slovenské opálové bane 05.jpg|Mapa banských diel na Libanke
Šachta Fedó Slovenské opálové bane 04.jpg|Banské revíry - Slovenské opálové bane
Slovenské opálové bane DP Červenica.jpg|Slovenské opálové bane - DP Červenica.
</gallery>
== Fotografie opálových baní povrch ==
<gallery>
Súbor:Vchod do štôlne Jozef - stará fotografia rok cca 1990..jpg|Vchod do štôlne Jozef okolo roku 1990
Súbor:Slovakia Dubnicke bane 3.jpg|Vchod do štôlne Jozef okolo roku 2000
Súbor:Dubnícke bane15Slovakia3.JPG|Obnovený vstup do štôlne Jozef 2016
Súbor:Dubnícke bane15Slovakia2.JPG|Štôlňa Jozef - upravený vstup do bane 2016
Súbor:Dubnícke bane15Slovakia15.JPG|Vchod do štôlne Jozef - upravený vstup 2016
Súbor:Dubnícke bane15Slovakia7.JPG|Vchod do štôlne Jozef - informačná tabuľa
Súbor:Slovenské opálové bane 05.jpg|Prieskumný vchod do banského diela Richard
Súbor:Šachta Fedó Slovenské opálové bane 02.jpg|Haldy pred štôlňou Jozef
Súbor:Šachta Fedó Slovenské opálové bane 03.jpg|Pôvodná budova šachty Fedö
Súbor:Šachta Fedó Slovenské opálové bane 01.jpg|Šachta Fedö
Súbor:Slovenské opálové bane 08.jpg|Šachta Fedö
</gallery>
== Fotografie opálových baní podzemie ==
<gallery>
Slovenské opálové bane 03.jpg|Podzemie štôlne Jozef
Slovenské opálové bane 04.jpg|Banský vozík - expozícia
Slovenské opálové bane 02.jpg|Podzemie štôlne Jozef - brána
Opálové bane - potápanie..png|Zatopené priestory horizont Viliam
Potápanie Slovenské opálové bane (12).jpg|Zatopené priestory horizont -35m
Potápanie KUBI (8).jpg|Zatopené priestory horizont -5m
</gallery>
== Využitie ==
Banské diela sú dnes často využívané na rekreáciu. Pre menej dobrodružné povahy sa premenila časť najkrajších podzemných priestorov na sprístupnené bane s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Banské diela sa tiež využívajú pri liečbe ochorení dýchacích ciest takzvanou speleoterapiou.
== Sprístupnené bane na Slovensku ==
[https://slovenskycestovatel.sk/item/stolna-bartolomej Štôlňa Bartolomej], [https://slovenskycestovatel.sk/item/stolna-glanzenberg Štôlňa Glanzenberg], [https://slovenskycestovatel.sk/item/bana-starovsechsvatych Baňa Starovšechsvätých], [http://www.stolna.sk/ Medvedia štôlňa], [https://slovenskycestovatel.sk/item/bana-cigel Baňa Cigeľ], [https://slovenskycestovatel.sk/item/slovenske-opalove-bane Slovenské opálové bane]
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="upv-vestnik-2016-11-slovensky-opal">{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno = Marek
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zemepisné označenia výrobkov : Slovenský opál
| periodikum = Vestník Úradu priemyselného vlastníctva SR
| odkaz na periodikum =
| ročník = 2016
| číslo = 11
| strany = 251{{--}}253
| url = https://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/vestnik_upv_sr/2016/201611_v.pdf
| issn = 2453-7551
| vydavateľ = ÚPV SR
| miesto = Banská Bystrica
| dátum = 2016-11-02
| dátum prístupu = 2017-01-09
}}
</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Dubnícke bane}}
<!--
[[Kategória:Bane na Slovensku]]
[[Kategória:Bane]]
[[Kategória:Múzeá na Slovensku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Prešov]]
-->
| |||