Donč (krajinský hodnostár): Rozdiel medzi revíziami

'''Donč''' (alebo Donch, maďarsky Dancs-mester (alebo Domokos) ) (* [[Slovensko]]) bol krajinskýuhorský hodnostár, [[magister]], [[magnát]], [[diplomat]], administrátor, kráľovský poradca a vojvodca pochádzajúci zo Zvolena.

* (''zdroj: listina liptovského registra z roku 1325'')

Predchodca rodu [[Balášiovci|Balaša]]. Od roku [[1317]] župan [[Zvolenská stolica|Zvolenskej stolice]], do ktorej vtedy patril aj Liptov, Turiec a Orava, od roku [[1337]] aj Komárňanskej stolice. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad a udeľovanie nových.

V roku 1312 bol účastníkom [[Bitka pri Rozhanovciach|bitky pri Rozhanovciach]] na strane kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] proti [[Omodejovci|Omodejovcom]] a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšovi Čákovi]]. Vyviazol s ťažkými zraneniami a za zásluhy dostal od kráľa úrad zvolenského veľžupana (Zvolen predtým ovládal M. Čák.). Na strane kráľa stál aj v bojoch o [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšehrad]] (1316) a v roku 1317 v bojoch o hrad ''Adrián'' (maď. Adorján {{Súradnice|47.903691|23.127155|display=inline}} v blízkosti mestečka Livada, v Rumunsku v blízkosti súčasných maďarských a ukrajinských hraníc) a v bojoch o [[Komárno]]. <!-- Tieto info sú z maďarskej wiki. Podľa nich bol v Avignone ako kráľov vyslanec dokonca dlhšie obdobie 1323-1328 a kráľa a jeho syna sprevádzal v roku 1333. Adrian/Adorján 47°54′13″S 23°07′38″V je v blízkosti mestečka Livada -->

Po smrti M. Čáka (1321) do roku 1327 nadobudol obrovský majetkovmajetok a tituly a stal sa dôverným poradca kráľa. V roku 1323 v sprievode kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] navštívil pápežský dvor [[Ján XXII.|pápeža Jána XXII.]] v Avignone, kde sa zoznámil s [[Gotická architektúra|gotickou architektúrou]] stal sa jej podporovateľom a šíriteľom. Zaslúžil sa aj o prestavbu kostola v Banskej Bystrici v gotickom slohu.

Zastával aj úrad liptovského, zemplínskeho a komárňanského župana. Majiteľ hradov a panstiev vo [[Zvolen]]e, [[Likava (hrad)|Likave]], [[Ľupčiansky hrad|Slovenskej Ľupči]], [[Dobrá Niva (hrad)|Dobrej Nive]] a v [[Orava|Orave]]. Výmenou jeho dedičného majetku v Orave dostal od kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I. Róberta]] hrady [[Čakovec]] a [[Štrigova]] v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré následne v roku [[1334]] vymenil za hrad a panstvo [[Komárno]]. V roku [[1330]] bol členom súdneho tribunálu, ktorý nariadil potrestať rod [[Felicián Zach|Feliciána Zacha]] až do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola I. Róberta]].