Zlomiská: Rozdiel medzi revíziami

|mapa1 = Tatry mapa 2.png

|lokátor1 = Tatry

'''Zlomiská''', alebo '''Zlomisková dolina''', '''Dolina Zlomísk''' ({{v jazykuvjz|deu|''Trümmertal, Mengsdorfer Trümmertal''}}, {{V jazykuvjz|hun|''Omladékvölgy, Menguszfalvi Omladékvölgy''}}, {{V jazykuvjz|pol|''Dolina Złomisk, Złomiska''}}) sú rozsiahlou severovýchodnou vetvou [[Mengusovská dolina|Mengusovskej doliny]] s vlastnými vedľajšími dolinami. V ústí Zlomísk leží [[Popradské pleso]].<ref name="Bohus">Bohuš, Ivan: ''Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier'', vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996</ref>

Hlavná os doliny sa tiahne pozdĺž [[Ľadový potok (prítok Popradu)|Ľadového potoka]] k [[Ľadové pleso|Ľadovému plesu]], kde vytvára osobitný geomorfologický útvar - [[Kotlina Ľadového plesa|Kotlinu Ľadového plesa]] s vyvýšenou dolinnou terasou, tzv. Železnou kotlinou. Zo Zlomísk vybieha trojica vetiev - [[Dračia dolinka]], [[Kotlinka pod Dračím sedlom]] a [[Rumanova dolinka]].<ref name="Bohus"/>

V priamej línii od [[Popradské pleso|Popradského plesa]] po úpätie [[Východná Železná brána|Východnej Železnej brány]] Zlomiská merajú 2,5 km. Hraničné hrebene tvoria postupne juhozápadný vedľajší hrebeň [[Ťažký štít|Ťažkého štítu]], hlavný hrebeň Vysokých Tatier od Ťažkého štítu po [[Popradský Ľadový štít]]. Južnú vetvu tvorí vedľajší hrebeň [[Popradský Ľadový štít|Popradského Ľadového štítu]] po Končistú a západné rameno južného vrcholu Končistej. <ref name="Bohus"/> Dolná, väčšinou zalesnená časť doliny je úzka a pomerne strmá. Prostredná sa rozširuje a tvorí vo výške okolo {{Mnm|1820}} terasovitú plošinu, ktorá sa nazýva [[Zlomisková roveň]] (poľ. ''Zlomiskova Rówień'').<ref name="Bohus"/> V doline je niekoľko plies. Najznámejším je [[Popradské pleso]]. V Kotline Ľadového plesa leží [[Ľadové pleso mengusovské]], [[Dračie pleso]] a [[Malé Dračie pleso]], [[Rumanove plesá]]. Na severnom svahu Popradského plesa stojí [[Chata pri Popradskom plese]], neďaleko nej je [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolický cintorín]].

Na turistických mapách a v horských sprievodcoch sú Zlomiská označované ako '''Dolina Zlomísk''' alebo '''Zlomisková dolina'''. V starších slovenských prameňoch sa uvádza Drveničná dolina (Janoška). Dno doliny pokrývajú bloky veľkých skalných zlomísk zo zvetraných okolitých štítov. Rovnaký význam majú inojazyčné pomenovania, {{V jazykuvjz|pol|''Dolina Złomisk''}}, {{V jazykuvjz|deu|''Trümmertal'' alebo spresnene ''Mengsdorfer Trümmertal''}} a {{V jazykuvjz|hun|''Omladékvölgy'', spresnene ''Menguszfalvi Omladékvölgy''}}. Najmä v staršej nemeckej a maďarskej literatúre býva táto dolina jednoducho zahrnutá pod pojem [[Mengusovská dolina|Mengusovskej doliny]], prípadne okolo rokov [[1870]]{{--}}[[1880]] sa označovala bližšie ako "Východná„Východná Mengusovská dolina"dolina“ - ''östliches Mengsdorfer Tal, keleti Menguszfalvi völgy''.<ref name="Bohus"/>

== Horolezecké výstupové trasy ==

[[Rumanova dolinka]], [[pleso|plesá]], sedlo aj štít sú pomenované podľa slovenského [[Horský vodca|horského vodcu]] zo [[Štôla|Štôly]] [[Ján Ruman Driečny|Jána Rumana-Driečneho]] ([[1879]]), ktorý v druhej pol.polovici 19. storočia vodil turistov po západnej časti Vysokých Tatier. V doline sú horolezecky zaujímavé ciele ako [[Vysoká (vrch v Tatrách)|Vysoká]], [[Ošarpance]], [[Dračí štít]], [[Gánok (vrch)|Gánok]], [[Východný Železný štít]] a ďalšie. Turistické značky v Zlomiskách nie sú. Po vychodenejvýchodenej prti je možné vystúpiť k [[Ľadové pleso mengusovské|Ľadovému plesu mengusovskému]], ležiacemu v hornej časti doliny; od plesa možno vystúpiť ďalej do [[Rumanova dolinka|Rumanovej dolinky]] k [[Rumanove plesá|Rumanovým plesám]], pod [[Ošarpance]] a cez [[Dračie sedlo]] (skalní mužíci) do [[Dračia dolinka|Dračej dolinky]], do ktorej strmými východnými stenami spadá hrebeň [[Kôpky|Kôpiek]] a hlavný žľab Vysokej. Zo Zlomísk je možný prechod do [[Kačacia dolina|Kačacej doliny]] cez [[Východná Železná brána|Východnú Železnú bránu]].

Do doliny nevedú turistické chodníky. Pohyb v doline je možný len s horským vodcom. Zlomiská sú prírodnou rezerváciou.