Behaviorálna geografia: Rozdiel medzi revíziami

typografia
d
(typografia)
'''Behaviorálna geografia''' (angl. ''behavioral geography'') alebo geografia správania sa obyvateľstva sa začala rozvíjať v 60-tych rokoch 20. storočia. Vyvinula sa v relatívne samostatnú vetvu (disciplínu) humánnej geografie, ktorá vznikla zo spolupráce so sociólogiou, sociálnou psychológiou a psychológiou. Zaoberá sa prejavmi správania sa ľudí v priestore a vnímaním priestoru jednotlivcami a skupinami ľudí.
 
Behaviorálni geografi sa zameriavajú na kognitívne procesy podčiarkujúc priestorové dôvody, rozhodovanie a správanie sa.
Ako príklady otázok a tém, ktorým sa venuje: "vnímanie rizík v území" (povodne, zemetrasenia, vulkanizmus,....) "mentálne mapy" (napríklad odlišné vnímanie lokalít a regiónov v území štátu, regiónu, krajiny), "obraz o tom drhuhom" (vnímanie sa obyvateľstva v prihraničí navzájom), atď.
 
Zo súčasných geografov na Slovensku sa behaviorálnej geografii venuje [[Vladimír Ira]] a [[Daniel Kollár]], obaja na Geografickom ústave SAV. Z českých geografov je to najmä [[Dušan Drbohlav]] z [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity]] v Prahe. Niektoré podobne využiteľné výsledky publikujú aj súčasní slovenskí sociológovia.
 
[[Kategória:Geografia]]
[[Kategória:Humánna geografia]]
 
{{Geografický výhonok}}
 
[[Kategória:GeografiaHumánna geografia]]