Pavel Pochylý: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava
preklep
Riadok 39:
Po príchode do Tatier v roku [[1963]] mladík „z nížiny“ všetkých horolezcov ohromil svojim horolezeckým talentom. Nedodržoval základné pravidlá, do stien nastupoval neskoro, poobede keď sa už blížila búrka a týmto si vybudoval rešpekt, aj keď pre svoju kontroverznosť nebol najobľúbenejší. Paľo však nikdy nebol tímový hráč, bol to sólista. Takto naňho spomína aj jeho spolužiak zo základnej školy [[Fedor Gál]], ktorý si ho pamätá ako utiahnutejšieho a skromného chlapca. Aj keď mu chýbal veľký himalájsky výstup, jeho alpské a tatranské výstupy si záslužia obdiv. Vari vo všetkých väčších tatranských stenách spravil prvovýstup (v [[Gánok (vrch)|Galérii Gánku]] päť), aj v niektorých poľských – [[Kazalnica Mengusovská]]. Tiež mnoho zimných prelezov. V Tatrách lezecky najviac obľuboval a navštevoval [[Jastrabia veža|Jastrabiu vežu]], [[Malý Kežmarský štít]], [[Ostrva|Ostrvu]], [[Gánok (vrch)|Gánek]], Vežu Železnej brány. Bol lídrom skupiny, ktorú Poliaci nazvali ''Pavúci''. Prvý úplný zimný prechod tatranského masívu [[1970]], prvé zimné sólo tohto hrebeňa bez podpory [[1979]]. Za svoj pomerne krátky 54 ročný život spravil v Tatrách vyše 500 výstupov, čo je obdivuhodný výkon a dokazuje jeho horolezecké kvality.
 
V Tatrách mal veľký ohlas prvovýstup ideálnou superdiretissimou na [[Malý Kežmarský štít]] spolu s Jánom Ďuranom vo februári [[1967]]. V stene strávili spolu 5 dní aj s bivakom, z chaty ich zásobovali brat [[Ondrej Pochylý|Ondrej]] a Karol Hauschke. Vrchol dosiahol spolu s Jánom Ďuranom 12. februára 1967 o 02:15 nadránom v silnej víchrici a 25 stupňových mrazoch.
V Alpách Mauriho cesta na [[Grand Capucin]] [[1969]] a obrovský ohlas nie len v horolezeckom svete mal zimný sólový prvovýstup ideálnou direttissimou severnej steny [[Eiger]]u [[1983]], kde až na devätnásty pokus preliezol veľmi obtiažny previs Rote-fall bez lana, pričom riskoval svoj život. Toho času sa meno Pochylý skloňovalo asi v každej švajčiarskej televízií. Pri lezení ho dokonca fotografovali švajčiarske a česko-slovenské vrtuľníky. Na [[Eiger]] sa prepašoval v kufri auta až na švajčiarske hranice, kde si vybavil falošné víza. Pre nekonformné postoje sa však dlho nedostal na himalájske výpravy. Až keď sa zaňho zaručil [[Ivan Fiala]], bol pozvaný na expedíciu Sagarmatha [[1984]]. Už v [[Káthmandu]] však ohlásil vlastný program a v podstate sa oddelil od zvyšku expedície. Potom vystúpil asi na 8 000 m n. m. Vo výške 8 350 m n. m. takmer zahynul pri extrémnom pokuse preliezť Boningtona sólo. Po návrate síce vyšla o [[Mount_Everest|Evereste]] [[1984]] krásna kniha, ale meno Pochylý z nej muselo byť orwellovsky vypustené.