Turňa (rieka): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 7 bajtov ,  pred 3 rokmi
typografia
(doplnenie publikovaných zdrojov)
(typografia)
[[File:Sokolia vyvieracka Turna Silicka planina extremny stav 2010.jpg|thumb|Výver rieky Turňa v podobe Sokolej vyvieračky z masívu Silickej planiny v závere Sokolej doliny. Na zábere extrémny povodňový stav (tisícročná voda) z jari 2010.]]
 
'''Turňa''' je rieka s osobitým hydrologickým režimom; preteká juhom východného Slovenska, územím okresov [[okres Rožňava|Rožňava]] a [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]]. Je pravostranným prítokom [[Bodva|Bodvy]] a má dĺžku {{km|26|m}}. Špecifická je tým, že vyteká priamo z významnej [[jaskyňa|jaskynnej sústavy]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]], ktorú drénuje, a do svojho toku priberá okrem menších povrchových tokov z nekrasových území aj podzemné vody [[kras]]ového pôvodu prostredníctvom asi tridsiatich krasových prameňov a vyvieračiek situovaných na rozhraní masívov štyroch planín a [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]], porovnaj.<ref>D. Kočický et B. Ivanič /eds./(2011): Geomorfologické členenie Slovenska. In: http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf</ref> <ref>B. Kučera (1975): Krasové jevy Vápencového vrchu na Silické planině. In: Československý kras, 26, Academia, Praha; pp. 35-51</ref> <ref>L. Vlk et al. (2001): Dolný vrch. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš; pp. 143</ref> <ref>G. Lešinský (2004): Turnianska kotlina očami geológa Josefa Janáčka. 1. časť - Krasové pramene In: Sinter, 12, SMOPaJ Liptovský Mikuláš; pp. 5-7</ref> <ref>G. Lešinský (2005): Turnianska kotlina očami geológa Josefa Janáčka. 2. časť - Jaskyne. In: Sinter, 13, SMOPaJ Liptovský Mikuláš; pp. 8-14</ref>
 
== Geomorfológia pramenného úseku ==
== Priebeh toku ==
 
Od výverového lokusu tečú sprvu rýdzo krasové vody Turne ''Sokoliou dolinou'' najprv na sever, pričom v dôsledku vyzrážania Ca(HCO<sub>3</sub>)<sub>2</sub> predeľuje na niekoľkých sto metroch koryto rieky séria kaskád a hrádzí z tzv. ''pramenných vápencov'', resp. travertínov holocénneho veku. Zo severu do nej vtekajú menšie potoky z nekrasových súvrství doliny ''Hlboká'', resp. doliny ''Kochanovej studne''. Tu sa vergencia toku mení zo severného na východo-severovýchodný. Nasleduje slabý prítok zo ''Strmej doliny'', ''Gregorovej doliny'' a dvoch menších svahových rýh pretekaných vodou len v čase extrémov. Nasleduje séria morfologicky výrazne vyvinutých dolín v spodnotriasových súvrstviach podcelku [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotliny]], do ktorej vstupuje práve v týchto miestach. Priberá ''Chovancov potok'' zľava z priestoru ''Chovancovej doliny'', stáča sa na severovýchod a preteká okrajom obce [[Silická Jablonica]], kde priberá zľava ''Bazínsky potok''. Ďalej priberá ľavostranné prítoky, najprv ''Chotárny potok'' ({{mnm|218.3}}) a následne ''Vápenný potok'' v blízkosti obce [[Hrušov (okres Rožňava)|Hrušov]]. Pri obci [[Jablonov nad Turňou]] sa koryto toku stáča na východ, priberá pravostranný prítok napájaný komplexom krasových prameňov Lúčneho mlyna plytkého i hlbokého obehu ({{mnm|195.8}}) a ďalej preteká okolo sústavy [[Hrhovské rybníky|Hrhovských rybníkov]] na jej ľavom brehu. Oba rybníky boli založené v priestore niekdajšieho ''Malého'' a ''Veľkého jazera'', výdatne napájaného krasovými vodami vyvieračky ''Veľká hlava'' v južnej stráni planiny [[Horný vrch]]. Turňa následne tečie okrajom obce [[Dvorníky-Včeláre|Včeláre]], zľava priberá Chotárny (Zádielsky) potok a vstupuje do [[Košická kotlina|Košickej kotliny]]. Stáča sa na juhovýchod, priberá z ľavej strany ešte [[Hájsky potok (prítok Turne)|Hájsky potok]] a v katastrálnom území obce [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] sa vlieva do [[Bodva|Bodvy]]. Vtok je na základnej mape 1:10 000 označený kótou 169,7 m n. m., to znamená, že Turňa od výveru po vtok do Bodvy prekonáva výškový rozdiel približne 180  m.
 
== Prítoky vôd krasového pôvodu ==
 
Okrem uvedených povrchových prítokov z nekrasových území sa do Turne vlievajú aj sesterské vody [[kras]]ového pôvodu z masívov [[Silická planina|Silickej planiny]], v ktorých drénujú aj významné [[jaskyňa|jaskynné sústavy]] (napr. Mlynská vyvieračka, Strašná studňa, Vápenná vyvieračka, Eveteš), planiny [[Dolný vrch]] (Vyvieračka pri Hradnom buku, Čierna vyvieračka, vyvieračka Brúska, Vyvieračka v záhrade Sv. Andróda, Teplica, Žmeňská studňa, Prerezaná studňa atď.), planiny [[Horný vrch]] (Jablonovská vyvieračka, Veľká hlava) a [[Zádielska planina|Zádielskej planiny]] (napr. vyvieračka Žigárd). Z turnaika Turnianskej kotliny sa do nej vlievajú krasové vody hlbokého obehu z vyvieračky Teplica. Niektoré z uvedených krasových prameňov plytkého obehu predstavujú sezónne významné zdroje vôd v povodí Turne, keďže v rámci bilancí svojich výdatností produkujú objemy presahujúce 1 m³/s. Ide predovšetkým o pramene ''Vápenná vyvieračka'' (drénuje sústavu [[Vápenná jaskyňa|Vápennej jaskyne]]), ''Eveteš'' (drénuje sústavu [[Hrušovská jaskyňa|Hrušovskej jaskyne]]), ''Veľká hlava'' a ''Teplica'' (Dolný vrch), ktoré drénujú zatiaľ neznáme jaskynné sústavy.
 
== Turňa ako významný geomorfologický činiteľ ==
 
Rieka Turňa dokázala za relatívne krátke obdobie oderodovať objemné i plošne rozsiahle, lež veľmi málo rigidné spodnotriasové ''werfénske súvrstvia'' z priestoru dnešnej obrovskej depresie zvanej [[Turnianska kotlina]], ktoré pôvodne vypĺňali priestor medzi planinami [[Silická planina]], [[Horný vrch]], [[Dolný vrch]] a [[Zádielska planina]], a to až do relatívnej výšky 500 m n. m. (!) (z pohľadu dnešných geomorfologických pomerov). Svedčí o tom relikt kedysi významnej výverovej jaskyne ''Prastarý výver'' v severnom svahu Dolného vrchu, ktorý v januári r. 1997 objavili a preskúmali jaskyniari [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]]. Uvedené skutočnosti dokazujú, že Turňa pôsobila ako významný a výrazný [[reliéf]]otvorný činiteľ. V súčasnosti kopíruje vo svojom východnom úseku severný svah planiny Dolný vrch kontrolovaný prešmykovou štruktúrou - ''zlomom kryhy Dolného vrchu'', ale v relatívne nedávnej minulosti tiekla severne odtiaľ, oveľa bližšie k dnešnej cestnej komunikácii [[Košice]] - [[Rožňava]].
 
== Turňa ako speleogenetický činiteľ ==
 
Okrem dosiaľ neznámych častí ''jaskynnej sústavy Vápenného vrchu'' sa Turňa podľa posledných poznatkov podieľala aj na speleogenéze dosiaľ málo prebádanej ponorovej sústavy jaskýň ''Veľká sieň - komplex Prikrylových jaskýň''. 31. decembra 2015 napoludnie sa jaskyniarom [[Slovenská speleologická spoločnosť|Slovenskej speleologickej spoločnosti]] podarilo historicky po prvý raz zostúpiť v rámci uvedenej jaskynnej sústavy cca 4-5 m pod úroveň eróznej bázy v [[Turnianska kotlina|Turnianskej kotline]], teda pod úroveň koryta samotnej rieky Turňa. Koncept speleogenézy týchto jaskýň predpokladá, že niekdajšia Turňa si vytvorila cez masív planín [[Dolný vrch]]/Alsó-hegy (v [[Maďarsko|Maďarsku]]) a prostredníctvom vyvieračiek v Maďarsku akúsi podzemnú skratku do údolia i rieky [[Bodva]], takisto na maďarskej strane. V súčasnosti prebiehajú intenzívne [[speleológia|speleologické]] prolongačné a prieskumné práce na verifikácii tohto konceptu, porovnaj.<ref>J. Hetesi et G. Lešinský et J. Psotka (2016): Správa o činnosti SK SSS Drienka. In: Spravodaj SSS, XLVII/1, SSS, Liptovský Mikuláš; pp. 35 a 36</ref> <ref>J. Hetesi et G. Lešinský et J. Psotka (2017): Správa o činnosti SK SSS Drienka. In: Spravodaj SSS, XLVIII/1, SSS, Liptovský Mikuláš</ref>.
 
== Stav biotopov v povodí Turne ==
 
Ešte koncom päťdesiatych rokov minulého storočia patrili biotopy v povodí Turne k mimoriadne hodnotným krajinným prvkom v Slovenskom krase. Necitlivé vodohospodárske úpravy na podstatnej časti toku zlikvidovali pôvodné meandre, vyrovnali koryto, a zdecimovali pôvodné biotopy na brehoch rieky. Veľký zásah predstavovala i výstavba tranzitného plynovodu aj s tým súvisiacou infraštruktúrou. Z Turne sa od kompresorovej stanice pri [[Jablonov nad Turňou|Jablonove nad Turňou]] po [[Včeláre]] stal kanál s neporovnateľne nižšou biologickou a krajinno-ekologickou hodnotou vo vzťahu k pomerom spred päťdesiatich rokov. Najzachovalejšie úseky Turne pokiaľ ide o nadväzujúce biotopy sú situované v oblasti prameňa po [[Silická Jablonica|Silickú Jablonicu]], oblasť okolo ''skupiny výverov Lúčneho mlyna'', oblasť východne od ''Veľkého Paklánu'' a oblasť honov ''Konopianky'' i ''Pod cementárňou'' východne od Včelárov, v bezprostrednej blízkosti cementárne sitouvanejsituovanej pod vápencovým ''veľkolomom Včeláre''.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
 
{{Súradnice|48.580992|20.873938|type:river|format=dms|display=title}}
{{Vodné toky v povodí Turne}}
{{Rieky Slovenska}}
 
{{Súradnice|48.580992|20.873938|type:river|format=dms|display=title}}
 
[[Kategória:Rieky na Slovensku]]