Gotika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Konysek (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Konysek (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 32:
Vrcholom celého gotického architektonického snaženia bola Gotická katedrála, ktorá sa vyvinula z typu kresťanskej baziliky. Jej pôdorys sa skladal z trojlodnej hlavnej časti s vyvýšenou centrálnou loďou, z dvoch portálových veží na západe, priečnej lode vsunutej do hmoty hlavnej časti a z katedrálneho záveru s chórovou ochodzou a kaplnkami. Jej vonkajší vzhľad má jednotnú podobu s výrazným oporným systémom a portálmi na západe, severe a východe. Najpodstatnejšou časťou exteriériu je hlavný západný portál, ktorý je delený do troch vertikálnych častí zvyčajne s troma vstupmi a centrálnym rozetovým alebo ružicovým oknom. Na celej stavbe je uplatnený zložitý dekoračný program v podobe kružieb, fiál, profilovaných pilierov a ríms, chrličov, trojilstov, konzol, baldachýnov a iných sochárskych prvkov... Vnútorný priestor stavby je v rannej fázy členený do štvoritého delenia stien s arkádou, emprou, tirforiom a okennou časťou. V klasickom období sa však ustáluje trojité členenie s vynechaním empory. Klenba v hlavnej lodi sa mení do podoby krížových klenieb s rebrami a vo neskorej fáze sa tento princíp rozširuje a vznikajú ešte zložitejšie rebrové klenebné vzorce. Jedným z charakteristických znakov gotiky je taktiež prevaha vertikálnych delení nad horizontálnymi, čo postupne viedlo k snahe o stavbu katedrál vysokých rozmerov. V rímskonemeckom cisárstve sa popri [[loď (architektúra)|trojloďových]] [[bazilika|bazilikách]] s loďami nerovnakej výšky objavujú chrámy s loďami rovnakej výšky – halové kostoly. Počas celého trvania gotického slohu môžeme sledovať čoraz väčšiu snahu o zjednotenie celej stavby ako z exteriéru tak aj interiéru.
 
Svetská architektúra sa uplatnila predovšetkým v stavbách [[hrad]]ov. Prejavilo sa to zušľachtením stavby a lepším riešením obytného priestoru s dokonalejšou výzdobou. V gotickom slohu sa stavali okrem cirkevných stavieb aj [[radnica|radnice]], [[palác (reprezentatívna budova)|paláce]], meštianske domy, [[most]]y a iné stavby.[[Súbor:Pôdorys klasickej katedrály.jpg|náhľad|450x450pixelů|Pôdorys klasickej katedrály|stred]]<gallery>
Súbor:Notre Dame de Paris DSC 0846w.jpg|Katedrála Notre-Dame v Paríži
Súbor:Apse of the Reims cathedral (north).jpg|Katedrálny záver katedrály Notre-Dame v Remeši
</gallery>[[Súbor:Milan duomo76.jpg|left|thumb|Strecha Milánskeho dómu]]
Súbor:Pôdorys klasickej katedrály.jpg|Pôdorys katedrály Notre-Dame v Amiens
[[Súbor:Kutna Hora CZ St Barbara Cathedral front view 01.JPG|left|thumb|Katedrála sv. Barbory v Kutnej Hore]]
</gallery>[[Súbor:Milan duomo76.jpg|left|thumb|Strecha Milánskeho dómu]]
</gallery>[[Súbor:Kutna Hora CZ St Barbara Cathedral front view 01.JPG|left|thumb|Katedrála sv. Barbory v Kutnej Hore]]
== Sochárstvo ==
Neoddeliteľnú úlohu pri výzdobách chrámov malo [[sochárstvo]]. Uplatňovalo sa hlavne ako doplnok architektonických článkov (výzdoba hlavíc stĺpov, pilastov a konzol). Baldachýnová stĺpová plastika bola základom ďalšieho rozvoja sochy ako samostatnej disciplíny. V 12. a 13. storočí je to predovšetkým tzv. katedrálna plastika. ([[Chartres]], [[Katedrála Notre-Dame|Notre Dame]], [[Remeš]], [[Amiens]], [[Magdeburg]] a i.). Námety tvorili scény zo života Krista (ukrižovanie, zmŕtvychvstanie), posledný súd, postavy Panny Márie s dieťaťom – [[madona|madony]] alebo výjavy zo života svätých.