Organ: Rozdiel medzi revíziami

'''Organ''' je mechanizovaný [[aerofón]].<ref>varhany. In: ''Malá encyklopedie hudby''. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 679{{--}}680.</ref> Pokladá sa za ''kráľa hudobných nástrojov''. Hráč (hráčka) na organe sa nazýva '''organista''', ('''organistka'''). Prvé zmienky o organe pochádzajú z antických čias. Organ je zo stavebnej stránky najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry.

V organe sa spájajú a prelínajú umelecké prvky s technickými. Sú rôzne typy, riešenia tvarov. Jeho rozličné koncepcie predstavujú pestré spoločenstvo, ako ľudia v rozličných [[epocha|epochách]] a krajoch, ktorí túto [[mozaika|mozaiku]] vytvorili.

:; Panova píšťala (syrinx): bola známa v [[Staroveké Grécko|starogréckej]] kultúre už pred 3000 rokmi. Rad nerovnakých píšťal bol zlepený, alebo spojený. Technika hry -  – fúkanie na ústie píšťal. Podobný nástroj sa dodnes využíva v [[Rumunsko|rumunskej]] ľudovej hudbe.

:; Gajdy : sú založené na podobnom princípe -  – vzduchový zásobník obsluhuje gajdoš lakťom, ústi do dlhšej zadnej a kratšej prednej píšťaly, na otvoroch ktorej sa preberá prstami.

:; Magrefa : dnes už neexistujúci nástroj, mal 10 píšťal na spoločnom zásobníku vzduchu a 10 otvorov -  – mohlo zaznieť 100 tónov. Mal to byť prenosný nástroj, slúžiaci synagogálnemu kultu.

== Prvý organ - Hydraulos – hydraulos ==

Najbližšie k vynálezu organa, aspoň zvukovo, mal starý grécky nástroj Aulos - [[aulos]] – pozostával z dvoch hobojovitých píšťal. Jeho názov nachádzame skrytý v najstaršom označení prvého skutočného organa -  – hydraulos -  – čo znamená „vodný aulos". Okrem uvedených znakov sa vyznačoval navyše tým, že:

Zo zložitosti organa vyplýva, že na jeho vynáleze sa podieľal jediný človek, hoci k jeho zdokonaleniu iste prispeli viacerí neznámi. Bol ním [[Alexandria|alexandrijský]] Grék [[Ktésibios]], v [[Starovek|antickom]] svete vychýrený mechanik a vynálezca, ktorého citujú grécki a rímski autori aj po niekoľkých storočiach. Bol zároveň vynálezcom mechanických hračiek a automatov, poháňaných vodným tlakom, ako aj vojnových strojov. Ktésibios žil v treťom storočí pr.pred Kr. v Alexandrii (dnešný Egypt) a hydraulos zostrojil okolo roku 246 pr.pred Kr. Hoci sám nebol hudobníkom, naučil na tomto nástroji hrať svoju ženu Thais -  – prvú organistku na svete! Ktésibiov záujem tkvel v prvom rade v zúročení technického experimentu spojenia populárnych aulosov do väčšieho súboru.

Jeden z prvých opisov jeho vynálezu -  – hydraulosu -  – podáva grécky spisovateľ Athenaeus, ktorý žil v 2. stor. po Kŕ. Píše: ''„Hydraulos... je dychový nástroj, pretože vzduch je dodávaný činnosťou vody a narába ním mladý muž. Jazýčkové píšťaly (aulosy) sú obrátené smerom k vode... kanály naprieč nástroja privádzajú vzduch k píšťalám, ktoré vydávajú príjemný zvuk."''

* zostrojil piestovú pumpu a mnoho ďalších strojov, medzi nimi aj hydraulos.

* píšťaly nazývali jednoducho ''„organa",'' t.  j. hudobné nástroje vo všeobecnosti. Zrejme sa jazýčkové i labiálne píšťaly používali spolu.

Antický hydraulos bol asi {{m|3 |m}} vysoký, široký asi 140 {{cm|140|m}}, hĺbka bola rôzna podľa počtu radov píšťal (registrov). Najhlbší rad píšťal bol zrejme krytý, ďalšie rady zneli v kvinte a vrchnej oktáve. Nakoľko v staroveku nepoznali menzúry nemohol mať organ veľký rozsah -  – píšťala príliš dlhá a úzka nezneje, podobne píšťala príliš široká a krátka -  – aj tóny v pribehu stupnice zneli rôzne: hlboké -  – ostro, stredné -  – vyrovnane a vysoké piskľavo. Organista pri hre stál obrátený k píšťalám a v strede ich hlavou prečnieval. Z písomných i výtvarných správ vyplýva, že hral oboma rukami a mohol hrať aj rýchle pasáže.

{{projekt|commons=Category:Organs (music)}}